V roku 1964 bol už Andy Warhol váženým umelcom aj mimo bohémskych kruhov. Na projekt americkej expozície na New York's World Fair ho odporučil aj slávny americký architekt Philip Johnson. Čo Johnson, tvorca budovy, ktorej priečelie mal Warhol vyzdobiť, od známeho provokatéra vlastne očakával, to sa už dnes nedozvieme. Warhol, fascinovaný odvrátenou stránkou amerického verejného života, sa ako obvykle rozhodol konať podľa svojho osobného vkusu a oficiálnosťou reprezentatívneho projektu si príliš hlavu nelámal. Na stene zobrazil čiernobiele policajné fotografie trinástich najhľadanejších amerických zločincov.
Nelson Rockefeller sa toho roku chystal kandidovať na prezidenta. Odvážne dielo, ktoré mal už zanedlho vidieť celý svet, ho znepokojovalo. Údajne ani nie tak pre jeho kontroverznú tematiku, ako skôr politickú nekorektnosť – až siedmi z trinástich vyobrazených kriminálnikov boli totiž talianskeho pôvodu, čo si mohla vplyvná taliansko-americká komunita vysvetliť celkom nelichotivo. Prikázal teda, aby Johnson s Warholom vymysleli prijateľnejšiu alternatívu. Warhol navrhol nahradiť všetkých trinásť portrétov identickou podobizňou riaditeľa výstavy Roberta Mosesa. Ani tento nápad cenzúrou neprešiel.
Plocha určená pre výtvor Andyho Warhola napokon skončila prestriekaná strieborným sprejom a on už nikdy žiadne verejné dielo nevytvoril. Koláž fotografií zločincov napokon použil aspoň pre svoje plátno 13 Most Wanted Men (13 Najhľadanejších mužov).
Hoci pôvodné dielo nebolo možné zo steny odstrániť a skončilo tak nenávratne znehodnotené, podklady Warholovej práce stále existujú. Od 27. apríla si ich vôbec po prvý raz bude môcť pozrieť aj široká verejnosť. Doplnené o archívne dokumenty a materiály z Warholovej pozostalosti budú portréty tvoriť výstavu v newyorskej štvrti Queens v múzeu Flushing Meadows Corona Park.
