Obrazy krajiny: krása, mýtus aj ironický úškrn

Malebné lúky a vrchy, zelenajúce sa vysokými smrekmi a trávou. Rozsiahla halda kamenistej zeme prezrádza, že neďaleko je baňa. Potvrdzuje to aj vchod do podzemia. Na okraji haldy stoja traja muži. Jeden z nich je pravdepodobne zakladateľ a majiteľ bane Ondrej Probstner. Obraz s názvom Pohľad na Rochusovu štôlňu namaľoval Jozef Czauczik v roku 1815.

21.07.2014 14:38
Thomas Ender: Vrch Sokolica z  brehu Dunajca,... Foto:
Thomas Ender: Vrch Sokolica z brehu Dunajca, okolo 1865/1866
debata

S Kernovou Vedutou Kremnice z roku 1810 na záhlaví výučného listu cechu garbiarov a Lumnitzerovým Pohľadom na Kežmarok z juhu a na Tatry v pozadí na záhlaví cechovej listiny z roku 1814 patria k najstarším pohľadom na slovenskú krajinu. A otvárajú atraktívnu výstavu Dve krajiny. Obraz Slovenska: 19. storočie x súčasnosť, inštalovanú v priestoroch Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Veľavravný názov napovedá, že hlavným hrdinom expozície je krajina. V našich zemepisných šírkach sa začala objavovať až vtedy, keď rozvoj európskeho krajinárstva dosahoval vrchol, teda v 19. storočí. Dovtedy patrila v našich končinách krajine len úloha rekvizity – pozadia loveckých či bojových scén.

Nádheru toskánskej krajiny chodili do Talianska obdivovať a zaznamenávať maliari z celej Európy. Anglickí krajinári vytvorili krajinomaľbou základ národného štýlu. Nemeckí romantici objavovali v krajine metafory duše umelca a ľudskej existencie. Obdivovanie krajiny získavalo nebývalú popularitu, aj preto sa začalo rozvíjať výletníctvo ako nový spoločenský fenomén.

„Horské masívy, vodopády, hrady a zámky začali priťahovať pozornosť nielen zanietených turistov, ale čoraz viac aj maliarov, neskôr fotografov a tiež mnohých literátov,“ spomenul jeden zo siedmich kurátorov výstavy Martin Čičo. Na výtvarnej scéne sa krajinárstvo etablovalo, dočkalo sa spoločenského aj odborného uznania. Na výstavách viedenskej akadémie či peštianskeho výtvarného salóna sa čoraz častejšie objavuje popri portréte a historickej maľbe práve krajina.

Originálny dialóg cez priepasť času

Blankytne modré steny i strop. Dolnú časť stien lemujú dva tóny zelene, pripomínajúce ornamenty. Na umelom trávniku, pokrývajúcom podlahu, sa krúti hadica na zavlažovanie. Celú jednu miestnosť obsadila inštalácia Emöke Vargovej Žitný ostrov. Premenila ju na podunajskú krajinu, ktorú od detstva dôverne pozná. Krajina sa tak stáva metaforou jej izby.

Viac ako štyri stovky diel, pochádzajúcich zo zbierok 35 galérií, múzeí, inštitúcií i súkromných zberateľov, zaplnili dve poschodia Esterházyho paláca a rozprávajú príbeh krajiny – jej zobrazovania i žánrových premien. Kolektív kurátorov zavrhol predstavu lineárneho rozprávania vývoja žánru. Namiesto časovej línie zvolili jedenásť tematických celkov, v ktorých sa stretáva tvorba umelcov 19. storočia s dielami tých, čo reflektovali krajinu od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť. Napríklad Povolanie krajinár, Putovanie, Krajina v službách idey vlasti a národa…

„Nechceli sme rozmnožovať ďalšie ľúbivé krajinky a krásy Slovenska. Chceli sme vniesť kritický, ironický, niekde možno úsmevný paradoxný kontrast a napätie, aby mala výstava aj pre diváka takpovediac väčšie grády,“ povedala kurátorka Katarína Bajcurová. Dialóg diel 19. storočia, tvoriacich takmer tri štvrtiny expozície, a prác súčasníkov je naozaj originálny a vtipný.

Realizmus kontra romantizmus

„V 19. storočí bolo očarenie krajinou bezprostredné, umelci sa ju snažili vidieť pravdivo. Štúdium krajiny prebiehalo, samozrejme, v exteriéri, ale finálne diela vznikali najčastejšie v ateliéroch,“ povedal kurátor Martin Čičo. Zo štúdií v exteriéri vznikali v ateliéri aj nádherné krajiny Ladislava Mednyánszkeho, ktoré ozvláštňujú tému nostalgiou a zvláštnym smútkom. V ateliéri vznikol aj magický obraz Roberta Bielika Ladislav M. pri práci, zaznamenávajúci autorovu predstavu o tom, ako veľký majster tvoril svoje obrazy.

„Jedným motívom bolo hľadanie vernej krajiny, na výstave možno nájsť konkrétne regióny či lokality. Druhou líniou je umelecký posun, krajina je v umelcových očiach zhodnotená – vypovedá viac ako len holú skutočnosť, divákovi ponúka aj estetický zážitok. A tretím motívom je vstup fotografie do tejto témy. Aj pre mňa bolo prekvapením, že už od 60. rokov 19. storočia boli fotografi schopní s celou technikou vyjsť do terénu a už v 70. rokoch vznikali veľmi profesionálne albumy krajiny,“ pokračoval kurátor. Na nevšedné putovanie pozýva napríklad viedenský krajinár Josef Fischer v albume nazvanom Malebná cesta dolu Váhom.

Pripomenul, že na územie Slovenska, ktoré bolo v 19. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska, vo výraznej miere chodili aj umelci z Viedne. Podľa neho si rozhodne treba všimnúť diela Jacoba Alta, Thomasa Endera, Karola Ľudovíta Libaya či Jozefa Lantza, ale aj fotografov Karola Divalda a Pavla Socháňa. A bola to práve fotografia, ktorá už v 60. rokoch 19. storočia potlačila grafiku a stala sa hlavným médiom popularizácie krajiny.

Ľudovít Fulla: Priemyselná krajina, 1970 Foto: SNG
Ľudovít Fulla: Priemyselná krajina, 1970 Ľudovít Fulla: Priemyselná krajina, 1970

Slovensko novými očami

„Pre súčasných alebo neoavantgardných umelcov už nie je krajina cieľom, ale prostriedkom pre myšlienkovú výpoveď, pre odovzdanie nejakého posolstva. Buď je dielo zamerané spoločensko-kriticky, alebo ide o individuálny komentár, proste škál, ako súčasní umelci narábajú s krajinou, je veľa. Aj to výstava prezentuje,“ spomenula Katarína Bajcurová.

Nekaždodenný dialóg vedie obraz Petra Michala Bohúňa so sochou Juraja Meliša – spája ich Kriváň. Tatranský končiar, ktorý sa stal národným symbolom, maliar použil v polovici 19. storočia ako pozadie pre portrét Jána Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov. Z nájdeného kusa dreva sochár vyformoval známu siluetu vrchu, ktorú spútal klincami, horolezeckými lanami, krížmi i konármi.

Fotografickému diptychu Jána Kekeliho Čierny Váh dominuje čierna línia, lemovaná zábradlím. V pozadí sa črtá zasnežená panoráma tatranských končiarov. Keď sa divák dostane k fotografii bližšie, zistí, že namiesto meandra rieky vidí asfalt novej diaľnice. Dni národnej hrdosti Jarmily Mitríkovej a Dávida Demjanoviča – to sú tak trochu folklórne slávnosti vo Východnej. Lenže – amfiteáter dostal podobu trojvršia, na ktorého najvyššom bode sedí neslávne známa socha Svätopluka na koni. Nezabudli ani na sponzora, ktorého logo sa vyníma na veľkých plastových fľašiach.

Veľmi silne sú na výstave zastúpení mladí fotografi. Ján Viazanička, Ján Kekeli, Boris Németh naozaj vidia Slovensko novými očami a práve Kekeliho fotografie svojím spôsobom výstavu pointujú.

K výstave Dve krajiny. Obraz Slovenska: 19. storočie x súčasnosť, ktorá bude v SNG do 19. októbra, je pripravených aj množstvo sprievodných podujatí. Napríklad zajtra od 18. hodiny to bude Letný večer na výstave: Dve krajiny s kurátorským výkladom Kataríny Bajcurovej, Petry Hanákovej a Aurela Hrabušického.

Celkom netradične možno nájsť výstavu aj online na adrese www.dvekrajiny.sng.sk, informácie o sprievodných podujatiach zase na www.sng.sk.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #SNG #Dve tváre Slovenska