Krásu korení Feďkovič humorom

Záhadné krásky. Plavci v azúrových vodách tajomnej krajiny. Ľahko odeté ľahké ženy ponúkajúce lásku za peniaze - pred výkladmi, v ktorých postávajú, sa vypína mramorová busta slávneho muža. Obrazy Nikolaja Feďkoviča vyvolávajú predstavu dávnych čias, keď aristokracia udávala tón a vládla noblesa. Rozprávajú však najmä o súčasnosti, ako napovedá jeho výstava v kežmarskej Galérii u anjela. Na svojich plátnach rozohráva invenčný výtvarník teatro mundi, v ktorom je každý človek hercom na scéne života.

01.08.2014 14:00
debata (1)
Nikolaj Feďkovič: Prameň trpezlivosti Foto: Galéria u anjela
32 fedkovic Pramen Trpezlivosti Nikolaj Feďkovič: Prameň trpezlivosti

„V mojom veku už viem, že módne trendy sa veľmi rýchlo pominú a po rokoch sa za ne sám autor, ak má svedomie, bude hanbiť. Ani ako zberateľ nekupujem veci, ktoré práve frčia,“ vysvetlil šesťdesiatdeväťroč­ný maliar a grafik. Zároveň priznáva, že medzi jeho inšpiračnými zdrojmi možno nájsť gotiku, holandskú žánrovú maľbu 17. storočia aj ikony.

„Môj obdiv k minulosti nevychádza z toho, že predtým bolo všetko lepšie. Gotika, to boli aj potoky krvi, cholera a strach. Na starých majstroch ma fascinuje pokora, úcta k práci a vzťah k téme, ktorú spracovávali bez zbytočného chvatu. Keď niekto ovláda remeslo, a ak aj Boh dá, stane sa tvorba umením,“ pokračoval Nikolaj Feďkovič.

Z preskleného poschodia hľadí na ulicu čierna mačka. Žena v okne, opierajúca si hlavu o ruku, hľadí z plátna. Tvár v strešnom okienku pripomína kostlivca. V krčme na prízemí je veselo, dvaja podgurážení si na chodníku ručne vybavujú účty. To je len pár hrdinov a príbehov obrazu Opustený ateliér, na plátne ich pozorné oko objaví množstvo. Aj pikantných, aj melancholických, aj vzrušujúcich, aj celkom obyčajných príbehov všednej každodennosti. Vkladá do nich symboly, rozpráva cez metafory a rád do svojich obrazov vkladá aj skryté významy. Z deja ich príbehov vystupuje ľudskosť, harmónia a najmä hľadanie človečenstva – ako ho Fedkovič nachádzal v sebe a ako ho predkladá divákovi. Všetko navyše korení láskavým humorom.

Syn inžiniera a maliarky, ktorý sa narodil v Užhorode, študoval na DAMU (scénografiu) aj Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe. Keď v roku 1988 otváral veľkú retrospektívu v Galérii mesta Bratislavy, už vedel, že odíde. Urobil tak pol roka predtým, ako sa zosypala železná opona. „Nevedel som preklenúť rozpor, že na jednej strane bola moja tvorba žiadaná a oceňovaná, na druhej strane mi odpočúvajú telefón, sledujú ma…“ vysvetlil po tom, čo prišiel – aj s výstavou – na Slovensko z Nemecka, kde našiel nový domov neďaleko Kolína nad Rýnom.

„V oblasti tvorby sa nedá nový vývoj naplánovať, hoci ma občas príjemne zaskočia inšpiratívne prekvapenia. Ako napríklad, keď som pred časom začal uvažovať, ako pretaviť do obrazu dialóg veršov môjho obľúbeného Hölderlina a Sládkoviča,“ spomenul Nikolaj Feďkovič. Darí sa mu to originálne, čo dokazujú aj niektoré z vystavených obrazov.

„Vo svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko pekné, pôsobí jeho tvorba ako zjavenie krásy,“ dodala kurátorka Carmen Kováčová. Do magického sveta predstavivosti Nikolaja Feďkoviča možno v kežmarskej Galérii u anjela vstupovať do 18. septembra. Stretnutie s imagináciou „trubadúra moderných čias“ je z kategórie nezabudnuteľných.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #kežmarok #Galéria u anjela #Nikolaj Feďkovič