Riaditeľ SNM: Múzeum spravilo pri obnove Krásnej Hôrky veľa chýb

Prečo ste sa rozhodli ísť na konkurz na riaditeľa SNM?

Dôvodom bolo najmä to, že ešte ako poverený riadením múzea som vo februári dostal úlohy, ktoré som chcel dotiahnuť do konca. Jednou z nich bola aj rekonštrukcia Krásnej Hôrky, s ktorou nebol v tom čase minister kultúry spokojný. Povedal som si, že by som rád spravil Krásnu Hôrku ešte krajšou, a to je pre mňa výzva. Počas šiestich mesiacov, keď som bol v SNM k tomu pribudli, samozrejme, nové povinnosti ako je 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra a mnoho ďalších. Nakoľko som sa chcel naďalej venovať tejto činnosti, prihlásil som sa do výberového konania, ktoré sa pre mňa skončilo úspešne.

V čase odchodu Rastislava Púdelku ste však vo vedení SNM nepracovali. Ako ste sa vo februári dostali k funkcii dočasného riaditeľa?

Ministrovi ma odporučili na základe mojich skúseností. V minulosti som pracoval v múzeu v Levoči, na Spišskom hrade, vo Východoslovenskej galérii a v ZOYA múzeu v Bratislave. Poznám tiež prostredie Krásnej Hôrky, ktorá bola najpálčivejšou otázkou múzea.

Ako vidíte rekonštrukciu Krásnej Hôrky pred vaším príchodom?

Začalo sa to tým, že minister Krajcer ešte počas toho ako Krásne Hôrka horela, vyhlásil, že strechy budú hotové do jesene. Bolo to predčasné rozhodnutie a kroky, ktoré k tomu smerovali, to vôbec nenasvedčovali. V žiadnom prípade sa to nedalo stihnúť do spomínaného termínu. Obnova bola rozdelená do troch etáp. Prvá zahŕňa dočasné strechy, aby sa nezničila celá pamiatka. Ale ak mali byť dočasné, prečo sme prácou strávili dva roky? Na streche je teraz 600 kubíkov dreva, ktoré pôjdu dole a bude sa robiť trvalé zastrešenie. Keby boli dočasné riešenia naozaj len dočasné, spravené rýchlejšie, aby mali žiadaný efekt, ušetril by sa čas aj peniaze.

Pochybil teda ľudský faktor?

Veľa chýb sa spravilo priamo v SNM. Nedefinovali sa správne podmienky, dodatočne sa nachádzali chyby, ktoré sa odstraňovali pomaly, vznikali dodatky a proces obnovy sa predlžoval. Skúsenosti ma naučili, že ak chceme dať veci do poriadku, musíme plánovať vopred a musíme „vychytať“ všetky detaily v predstihu. Inak sa bude len mrhať časom a peniazmi.

Nepredlžuje rekonštrukciu aj proces verejného obstarávania, ktorému ako príspevková organizácia ministerstva kultúry podliehate?

Stopercentne áno. Je to však zákon, ktorý musí nejako fungovať, a keď viete ako, dá sa s tým pracovať efektívne. Napríklad v súčasnosti robíme všetky kroky tak, aby sa počas vykonávania druhej etapy – trvalého zastrešenia, mohlo zároveň pracovať aj na tretej etape – rekonštrukcii interiéru. Kým sa totiž všetko odsúťaží, prebehne aj pol roka a nemôžeme strácať čas. Nevidím dôvod, prečo čakať, kým sa skončí jedna etapa a potom vypísať verené obstarávanie na veci potrebné do ďalšej etapy, keď je možnosť spraviť to súbežne, a pritom rovnako kvalitne. Opäť však pripomínam, že musíte vopred vedieť, čo všetko potrebujete. Vykonávam pravidelné kontroly na Krásnej Hôrke a mám okolo seba tím odborníkov, ktorí sa priebežne pripravujú na možné riziká.

Konkrétne?

Minule počas kontrolného dňa strážnik fajčil, to sa rozhodne nesmie a nebude viac opakovať. Aby sa predišlo požiarom, vyrúbali sme všetky kríky v blízkosti hradieb, aktuálne sa tam pasie stádo oviec a kôz. Prevencia pri veľkom suchu sa dá riešiť aj za pomoci hasičov.

Foto: Boris Macko, Pravda

hrad, Krásna Hôrka Krásna Hôrka s provizórnym zastrešením.

Kedy bude pri takomto postupe Krásna Hôrka sprístupnená verejnosti?

Predbežné plány vychádzajú na rok 2016. Naším cieľom však nie je len vrátiť Krásnu Hôrku do stavu, v akom bola pred zhorením, ale dostať ju na vyššiu úroveň a expozíciu rozšíriť, vytvoriť nové výstavné priestory v hornom hrade. Okrem toho v súčasnosti platia nové normy, napríklad z hľadiska bezpečnosti, ktoré musíme dodržiavať a v čase poslednej rekonštrukcie hradu neboli.

Doterajšie opravy ste financovali výhradne z poistky. O akú sumu išlo a ako by sa musela zvýšiť, aby ste dostali Krásnu Hôrku na „vyššiu úroveň“?

Poisťovňa na obnovu hradu uznala poistné vo výške viac ako 7 miliónov eur. Minuli sme zatiaľ približne 1,5 milióna na dočasné prestrešenie. Cena za trvalé krovy a novú strechu na celom hrade by nemala prekročiť sumu 2,5 milióna. Z poistky však nemôžeme vykryť nové expozície. Ak chceme Krásnu Hôrku dokončiť podľa našich predstáv, budeme pravdepodobne potrebovať aj iný zdroj dofinancovania, ale koľko to bude a kde ich získame, ukáže čas.

Dalo sa požiaru na Krásnej Hôrke predísť?

Viete, Krásna Hôrka nezhorela len preto, že si niekto v jej okolí zapálil cigaretu. Vyhorela aj preto, že opatrenia, ktoré si takáto pamiatka vyžaduje, sa dlhodobo zanedbávali. Základom je spomínaná prevencia. Ak sa o pamiatky nebudeme starať, môžeme o ne prísť, prípadne nás v konečnom dôsledku, viď Krásna Hôrka, vyjde ich oprava niekoľkonásobne drahšie. Ale kultúrna politika na Slovensku nie je priaznivá. Či sa diaľnica postaví teraz alebo o dva roky, je v princípe jedno. Ak sa však v najbližšom čase neopraví Spišský hrad, bude to katastrofa, ktorú sa nám už nepodarí napraviť.

Je veľa podobne akútnych prípadov?

V budúcnosti plánujem revíziu všetkých majetkov, ktoré spadajú pod správu SNM. Ide o 103 pamiatok. Potrebujem vedieť, v akom sú stave a podľa toho sa rozhodnúť, čo je akútne, čo je potrebné opraviť a určiť si priority.

Fungujú hrady či múzeá len vďaka príspevkom ministerstva kultúry?

Vôbec nie. Najmä hrady a zámky si na seba zarobia často až do 80 % samy. Zarobia si zo vstupného na platy aj na denný chod, prevádzku.

Je teda pre vás dôležité zvýšiť návštevnosť pamiatok?

Vôbec nie som zástancom myšlienky násilného zvyšovania návštevnosti. Nie je potrebné, aby chodilo viac ľudí do hradov a múzeí, ale aby tam minuli viac peňazí. Ak na Krásnu Hôrku dostanete jeden rok 200-tisíc návštevníkov a chcete, aby ich prišlo ďalší rok aspoň raz toľko, musíte zvýšiť aj náklady. Okrem toho, nemožno zabúdať na predpisy. Na hrade sa môže pohybovať povedzme len sto osôb, ostatní musia čakať v radoch pred budovou, čím vzniká chaos aj nespokojnosť. Nechceme zarábať na prevádzku väčším množstvom predaných vstupeniek. Je potrebné domyslieť aktivity, ako sú nočné prehliadky, alebo zaujímavé výstavy a sprievodné podujatia, ktorými prilákame verejnosť a môžeme si tak pýtať vyššie vstupné. Plus, samozrejme, aby mali ľudia možnosť sadnúť si niekde na kávu, kúpiť si suvenír alebo odbornú literatúru a v pokoji si vychutnať genius loci a celkový dojem miesta.

Neskĺzne takýmto štýlom návšteva múzea či hradu k zábave v štýle jarmokov?

Dobrým príkladom je Bojnický zámok, ktorý je najnavštevovanejším múzeom SNM. Okrem toho, že tam sú strašidlá a ďalšie zábavné podujatia, svoju atraktívnu úlohu zohráva aj zoologická záhrada, blízkosť kúpaliska, ale najmä samotný zámok a múzejná expozícia so svojou didaktickou funkciou, ktorá zostáva vždy prioritná v ponímaní celého regiónu. Priláka to návštevníkov, ktorí sa vďaka tomu dozvedia, ako žila tamojšia šľachta a vzdelávajú sa. Okrem takýchto turisticky atraktívnych objektov však pod SNM spadajú aj národnostné múzeá alebo múzeá, ktorých hlavnou náplňou je výskum.

Ale ako zarobia napríklad múzeá, ktoré nie sú až také atraktívne pre turistov a nemajú možnosti ako Bojnice?

Vždy je dôležitý prístup daného človeka, ktorý múzeum riadi, aký ma kolektív a ako vie spolupracovať s miestnou samosprávou, podnikateľmi, ale predovšetkým svojimi aktivitami zaujať každého návštevníka. Mohli by však pomôcť sponzori. Na západe je bežné, že súkromník alebo banka kúpia obraz a darujú ho múzeu alebo galérii. To sa u nás ešte nestalo. Nie je na to ani nastavený daňový systém, ktorý by takéto kroky uľahčoval.

Čo hovoríte na trend zahraničných metropol, ktorých múzeá sú pre verejnosť zadarmo?

V SNM máme prvú nedeľu v mesiaci voľný vstup. Návštevnosť je vtedy vyššia, ale odzrkadľuje sa to aj na príjme, ktorý klesol. Ale toto je skôr otázka pre politikov. Ak by SNM bolo natoľko dotované štátom, že by nemuselo získavať financie cez vstupné, nebránim sa tomu.

Stále sa však pohybujeme v rovine toho, že treba zaujať verejnosť aktivitami. Čo teda chystáte v najbližšom čase?

Pripravujeme špeciálny program k budúcoročnému 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Počítame s tým, že zrekonštruujeme jeho múzeum, rozšírime expozíciu a zaujímavá by bola napríklad aj kaviareň v štýle doby Ľudovíta Štúra. Nemôžeme totiž zabudnúť na to, že funkciou SNM je udržiavať históriu v pamäti národa. Osobnosti ako Štúr, Štefánik či Martin Benka by nemali nikdy upadnúť do zabudnutia. Múzeum je preto v mojom ponímaní živým organizmom, ktorý pomocou svojich expozícií a erudovanosťou pracovníkov vychováva ďalšie generácie k národnej hrdosti.