„K maľbe ma inšpiruje všetko: od hudby, filmu, videoklipov, módy, obalov hudobných albumov až po osobné zážitky. Je za tým znalosť súčasnej mytológie a kultov, zmysel pre nadčasovosť, objavovanie maliarskych techník, risk, snaha vymaniť sa zo ,škatuľky‘, odlepovanie nálepky aj za cenu nezáujmu a nepopularity,“ priznáva Boris Sirka.
Maliar, ktorého fascinuje aj horor, duchárske historky, desivé príbehy, povery a celá škála subkultúrnych motívov. A ktorý patrí ku kľúčovým postavám generácie, ktorá nastupovala na slovenskú výtvarnú scénu začiatkom 21. storočia. Bol jedným z prvých absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Najskôr sa snažil diváka šokovať, pomaly však prešiel k postupnému dávkovaniu napätia, neistoty aj úzkosti. Horor sa zmenil na tajomstvo.
„Sirka tvorí v jasne ohraničených cykloch, pri ktorých nemení iba techniku a celkový výraz svojich malieb, ale jemne sa posúva aj v témach. Stále však ostáva v role maliara temných námetov,“ uviedla kurátorka výstavy Diana Majdáková. V poslednom období sa opäť vrátil k téme krajiny a jej vplyvu na vnútorný stav vnímateľa. Z krajiny vyrastajú hlavy aj čudesné budovy, stratené v temnote prázdneho lesa.
„Prepracovanie a typická Sirkova elegancia výrazu – v neposlednom rade až erotické vyžarovanie zobrazených žien – zároveň umožňuje balansovanie na hrane hrôzostrašnosti a príjemného vizuálneho zážitku,“ dodala kurátorka. Vstúpiť do temného sveta Borisa Sirku možno v banskoštiavnickej Galérii Schemnitz do 25. augusta.
