Sochy obsadili Grassalkovichovu záhradu

Sochárstvo je drina, ktorá sa síce začína nápadom, ale práca so železom je naozaj ťažká. Prízvukuje český sochár Antonín Kašpar. "Má však jednoduché pravidlo. Človek môže pri práci manipulovať len s tým, čo unesie," vysvetlil výtvarník. A so smiechom pridal, že pri prevoze sôch mu pomáha jednotka dobrovoľných hasičov.

21.08.2014 14:00
Socha a objekt Foto:
Roland de Jong Orlando: Ariete - 2
debata

Jeho plastika Child in Time už názvom odpáli ohňostroj predstáv. V prvom okamihu spomienku na pesničku legendárnej skupiny Deep Purple. Zvábený zrak pri podrobnejšom pohľade objaví náznak postavy dieťaťa so svätožiarou. Na vrchole stély, pri ktorej stojí, ďalší symbol – trojuholník. Oko Pána? Azda na večnosť zas odkazuje kruh, hoci lemovaný čipkou reťaze.

S jedenástimi ďalšími plastikami sa usadilo Kašparovo Child in Time v Grassalkovichovej záhrade v Bratislave. Medzi nimi je aj veľkorozmerné dielo Pomáhať a chrániť Richarda Keťka. Namiesto nahých krások a provokujúcich fragmentov ich tiel, ktoré prezentoval v minulých rokoch, vytvoril pre 19. ročník medzinárodného projektu Socha a objekt v Bratislave obrovskú ruku. Z luxusnej rukavičky z kovových krúžkov vytŕčajú končeky pestovaných prstov zdvihnutých v neveľmi slušnom geste.

Viac ako stopäťdesiat objektov a sôch, ktoré vytvorilo 54 sochárov z ôsmich krajín, obsadilo aj osem galérií. Tento rok však nepriťahujú pohľady stoviek turistov na Hviezdoslavovom námestí. „Aj kvôli množstvu stánkov so suvenírmi, mnohých rušivým momentom a ohromnému vizuálnemu šumu tam tento rok sochy nevystavujeme. Atmosféra aj prostredie v Grassalkovichovej záhrade sú pôsobivejšie. Napokon, v parkoch a záhradách aj v histórii vždy sochy bývali,“ povedal hlavný kurátor, organizátor medzinárodného projektu a výtvarník Viktor Hulík.

Antonín Kašpar. Child in Time Foto: Pravda, Ivan Majerský
Antonin Kaspar, Child in Time, socha a objekt Antonín Kašpar. Child in Time

Alchymista geometrie

Ako umelec používam pravidlá na to, aby som dosiahol poriadok v chaose. Pravidlá nepovažujem za absolútnu zložku, ale za hravú cestu," priznáva Roland de Jong Orlando. Holandský sochár, ktorý prezentuje výber zo svojho bohatého diela v Galérii¤Z, je hviezdou tohto ročníka medzinárodnej výstavy Socha a objekt.

„Jedinečný je tým, ako skvele dokáže skĺbiť matematiku s výtvarným umením, čiže to racionálne s emocionálnym. Narába s Fibonacciho kódom, ktorý rôznym spôsobom variuje a dosahuje úžasné výsledky. V rámci projektu Socha a objekt už vystavoval viac ráz, vždy však išlo o ojedinelé artefakty. Tentoraz ho predstavuje väčšia samostatná výstava, na ktorú mám veľmi dobré ohlasy,“ pokračoval Viktor Hulík.

Čisté línie tvarov sa podchvíľou lomia v sotva badateľnom uhle. Točia sa v špirálach, vystupujú do výšok. Abstraktnú geometriu pretavuje do neobyčajnej a nevídanej flóry a fauny. Roland de Jong Orlando je mág, ktorý do chladného kovu zatavuje teplo života. Jedna z jeho plastík vedie dialóg s dielami slovenských výtvarníkov, medzi ktorými je Viktor Frešo, Rasťo Trizma či Kata Kissoczy vo Výstavnej sieni Univerzitnej knižnice.

„Zúčastnil sa na medzinárodnom sochárskom a šperkárskom sympóziu, ktoré organizuje Kata Kissoczy v rodičovskom dome u Erny Masarovičovej. Narába sa tam práve s kovom. A zvyčajne spolupracujeme, takže čo sa na sympóziu vytvorí, vystavuje Socha a objekt,“ povedal Viktor Hulík. "Mimoriadne zaujímavá výstava. Ešte nikdy som niečo také nevidel. Ďakujem. Píše sa po nemecky v knihe návštevníkov, ktorá tiež poskytuje zaujímavý zážitok.

Znak premenil Roller na objekt

„Ľubomír Purdeš sa snaží sochárskym jazykom postihnúť elementárne alebo globálne princípy riadiace náš svet. Prostredníctvom výtvarne zaujímavých drevených objektov v ňom rečou primárnych tvarov hovorí o spojitosti, súvislosti a závislosti celku a jeho častí – v prenesenom význame o jednote vesmíru a života, prírody a človeka … nás a nášho najbližšieho okolia,“ povedala na otvorení Purdešovej výstavy kurátorka Xénia Lettrichová.

Z dreva, ktoré je základom pôsobivých plastík Ľubomíra Purdeša, vyžarovalo teplo materiálu. Aj ľudských rúk, ktoré v ňom objavovali mágiu a vytvárali z neho objekty doteraz nevidené. Mäkkosť a poddajnosť dreva kontrastovali s chladným kameňom stien Galérie Statua, ktorej priestory výstava s názvom Všejedinosť: All-In-One-Ness zaplnila.

V Kamennej sále Galérie Umelky sa vystriedali tri výstavy. Najskôr nápaditosťou očarila Zuzana Graus Rudavská, ktorá sa predstavila výstavou Socha ako objekt, objekt ako šperk. „Použitím materiálov a techník nadväzujem na tradíciu našich predkov. Posúvam ju však do inej roviny, keď nechávam materiál vyznieť v jeho prirodzenej forme, zámerne zanechávajúc dotyky svojich rúk v nepravidelných štrukturálnych formách. Tak vznikajú aj moje objekty ako symboly svetla a domova,“ vyznala sa Zuzana Graus Rudavská, ktorá v prírode nachádza inšpiráciu a zažíva najsilnejšie momenty prepojenia so svetom.

„Graficky nakreslený znak by sa mohol zrealizovať ako priestorový objekt,“ povedal si pred rokmi Peter Roller. A začal vytvárať svoje prvé plastiky z kovu. „Niektoré znaky prešli do polohy obydlí, zámkov, architektúr… Keď som už mal skúsenosti, čo je možné v kove zrealizovať, najprv som si sochy pekne rysoval ako architekt alebo inžinier,“ vysvetlil invenčný sochár.

Rollerove kovové sochy vystriedala keramika. Spoločná výstava maďarských, poľských, českých a slovenských výtvarníkov s názvom Vizitáció – V4 – Vizitácia. Vtipné sú Dvojice Timey Nemes, provokujúca plastika – príbeh o zrodení Juraja Vojčiaka, hravá je socha – stĺp zo zvierat Györga Keresza. Treba prísť a začítať sa do desiatok príbehov.

Peňazí je menej a menej

Projekt Socha a objekt je pre viacerých autorov motiváciou, aby každý rok vytvorili veľkorozmerné dielo. „Nie každý totiž má dostatočné finančné prostriedky, aby do takejto sochy investoval. Navyše nevie, čo potom s ňou. Medzi tými, ktorí prispievajú novými dielami na výstavu, je Ľubo Mikle, Richard Keťko, Dionýz Troskó aj Kata Kissoczy,“ spomenul Viktor Hulík.

Medzinárodná výstava prišla tento rok o najväčšie výstavné priestory – v Dome umenia. Bude z neho Kunsthalle. „Svojho času sa povedalo, že tradičné podujatia ako Mesiac fotografie, Bienále ilustrácií Bratislava a Socha a objekt ostanú aj po zmene Domu umenia na Kunsthalle zachované. Keď som sa však začal o vec zaujímať, odmietli ma s tým, že tam práve prebieha rekonštrukcia,“ vysvetlil organizátor projektu.

Kata Kissoczy: Copatica Foto: Pravda, Ivan Majerský
Katka Kissoczy, Copatica, socha a objekt Kata Kissoczy: Copatica

Po prvý raz vstúpila do medzinárodného projektu aj Galéria Nedbalka. Nie ako náhrada za zatvorený Dom umenia, ale ako už renomovaná galéria. „Sami prišli s iniciatívou, že by sa chceli zúčastniť tohto podujatia. Ide o dobrú galériu, ktorá sa zapísala do povedomia nielen odbornej verejnosti, tak prečo nie,“ pokračoval Viktor Hulík.

Výstava Sochy zo zbierky Galérie Nedbalka – Hmatové štúdio predstavuje diela umelcov, ktorí formovali slovenskú modernú sochársku scénu. Od Rudolfa Uhra a Jozefa Kostku cez Vladimíra Kompánka a Andreja Rudavského až po Pavla Tótha. „Koncepcia projektu Socha a objekt nestojí na tom, že prezentujeme najnovšiu a najsúčasnejšiu tvorbu. Zámerom je predstaviť čo najširší okruh kvalitného sochárskeho umenia,“ spomenul organizátor projektu

Nebývalo doteraz zvykom, aby mali slovenskí sochári také výrazné zastúpenie. „Nebolo dosť financií na to, aby som mohol priviesť do Bratislavy dobrú zahraničnú výstavu,“ skonštatoval Viktor Hulík. „Z roka na rok je peňazí menej. Je to na počudovanie, lebo človek by predpokladal, že so stúpajúcim kreditom akcie, jej vysokým renomé a de facto vytvorenou históriou – veď na budúci rok to bude už 20. ročník – bude viac a viac prostriedkov. Aby sme mohli divákom prezentovať čo najviac kvalitných sôch a objektov. Trend je presne opačný, takže uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ dodal hlavný kurátor a organizátor medzinárodného projektu. Výstavy potrvajú do 24. augusta.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstavy #Socha a objekt #Grassalkovichova záhrada