Čo chystá Považská galéria umenia na výročie nedožitých 95. narodenín Vincenta Hložníka?
Na koniec novembra pripravujeme reinštaláciu expozície obrazov tohto významného slovenského maliara. Vystavíme vzácne kresby, grafiky a pastely z nášho depozitu, dovedna pôjde o vyše 200 diel. Na určitý čas tak vystriedajú olejomaľby, akvarely, tempery a gvaše, ktoré môžu naši návštevníci obdivovať teraz. Ide o ďalšiu časť z výnimočného daru, ktorý naša galéria spravuje. Celý ho takto postupne predstavujeme zhruba na 800 štvorcových metroch. Dizajn expozície vytvára spolu s dielmi ojedinelý súzvuk. Výsledkom je moderná, pútavá expozícia, podľa mňa schopná konkurovať aj výstavám moderného umenia v cudzine. Napokon v roku 2010 získala nadstavba objektu, kde je umiestnená expozícia (múzeum) V. Hložníka cenu za architektúru.
Čím je podľa vás Vincent Hložník jedinečný?
To by bolo na veľmi dlhé rozprávanie, ale už jeho prvá výstava v Bratislave, ktorá sa konala v roku 1942 a obsahovala 125 diel, signalizovala príchod výtvarníka jedinečného významu pre vývoj moderného výtvarného umenia na Slovensku.
Ako si spomínate na Hložníka vy?
Bol to človek plný dobroty a profesionálneho zanietenia. Miloval Slovensko, najmä rodný Svederník, Žilinu i Martin, kde čiastočne pôsobil než sa odsťahoval do Bratislavy. Miloval aj Prahu, kde študoval. Pobyt tam ho ustavične inšpiroval. Kvôli vojne musel z Prahy odísť a návrat domov plný bolesti z vojnových udalostí sa v jeho tvorbe odzrkadľoval až do konca života.
Foto: PGU
Ako spomienka na vojnové obdobie vznikli celé série, známe cykly, ktorých témou boli modro-zelení cirkusanti či utečenci zemitých farieb plní smútku a beznádeje…
Áno, spomínané expresívne gvaše, oleje, pastely a akvarely zachytávajúce osamelé postavy, šašov, klaunov, ale i vydedencov ľudskej spoločnosti pochádzajú práve z tohto obdobia, zo začiatku 40. rokov. Tvoril ich čiastočne aj pod vplyvom generácie 1909. Vtedy to bola odvaha nielen umelecká, ale i ľudská. Popasovať sa s témami, ako je bolesť či zúfalstvo, je nesmierne ťažké. Aj tým sa dá merať Hložníkova veľkosť.
Prečo by sme mali byť na Hložníkovu tvorbu hrdí?
Raz sme vystavovali jeho diela v Prahe a výstavu navštívil aj vtedajší český minister kultúry. Na moju otázku, prečo prišiel práve na túto výstavu, odpovedal: Nie iba preto si vážim výtvarné posolstvá Vincenta Hložníka, lebo sme sa o ňom učili ako o významnom slovenskom maliarovi. Vážim si ho preto, že jeho umenie nie je len pýchou slovenskej výtvarnej kultúry, sčasti i pražskej, ale jeho dielo vnímame v kontexte s európskym a svetovým umením.
Čím je Hložníkova tvorba pre vás osobne?
Môj dom vo Svederníku, v ktorom žijem, stojí oproti rodnému domu Vincenta Hložníka. Ešte aj teraz, v spomienkach mojej strynky Margity Mazúrovej, sestry Vincenta Hložníka, sa často vraciame k životu Vincenta u nás. Napokon, sám vravel, že jedno z jeho najkrajších osobných i výtvarných období bol práve pobyt vo Svederníku.
Toto obdobie Hložníkovej tvorby vám prirástlo k srdcu najviac, pravda?
Prirodzene, veď je to aj môj domov a moja rodina. Dennodenne upieram pohľady na jeho zákutia, kompozície, ktoré stvárnil vo svojich dielach. Či už ide o obrázky Strážovských vrchov, obrázky spod Semena či rodnej dedinky Svederník. Mimochodom, tamojšie ešte stále stojace humná veľmi bravúrne spracoval vo svojej kresbe. Podľa mňa i kresby z tohto obdobia patria k vyznaniu, ktoré napĺňalo jeho celoživotnú tvorivú cestu.
Foto: PGU
Hložníka si ľudia azda najviac pamätajú ako autora majstrovských ilustrácií. Vyrástla na nich nejedna generácia detí…
Tvorba ilustrácií bola vždy Hložníkovým detským snom. Bravúrne ilustroval napríklad Andersenove rozprávky, Robinsona Crusoa, Gulliverove cesty či Maršakove alebo Ánandove rozprávky. Po nich nasledovalo ilustrovanie poézie, vrcholom bolo ilustrovanie takých klenotov svetovej literatúry, ako sú Homérova Ilias či Danteho Božská komédia. Vincent Hložník vytvoril ilustrácie a obálky pre vyše 350 kníh.
Vráťme sa späť do galérie. Aký je záujem návštevníkov o Hložníkovu expozíciu v Žiline?
Významný. Jej otvorenie sa výrazne podpísalo pod zvýšenie návštevnosti galérie. Navyše nejde len o Žilinu. Dnes už vystavené Hložníkove diela zreteľným spôsobom prispievajú k atraktivite a identite celého žilinského regiónu.
