Radžíha Džihád Džasim žije so synom Sarhanom v Bagdade. Jej manžel, ktorého uniesli v novembri 2007, je stále nezvestný. Fotografia, ktorá vyniesla Kozyrevovi na World Press Photo prvú cenu v kategórii portrét, zdobí čelnú stenu výstavných priestorov. Na vedľajšej sedí v čiernom nikábe zahalená žena, ktorej vidno cez úzku medzierku len oči. Príbeh nehybnej postavy je tragický. Americké bomby a tanky zabili jej muža, dvoch synov. Ďalších dvoch synov zranili a väznili. Jej širšia rodina prišla o pätnásť mužov. To mi dala americká sloboda a demokracia, povedala Um Seif – ako prezrádza popiska pri fotografii Bagdad, Irak, január 2008.
„Osem rokov som pracoval v Bagdade pre magazín Time. Nebolo jednoduché urobiť z ohromného množstva fotografií neveľký výber,“ povedal Yuri Kozyrev. Vybral aj fotografie z Beslanu, v ktorom čečenskí rebeli zajali 1. septembra 2004 asi 1 200 školákov a ich rodičov. Na tretí deň sa obliehanie skončilo s bilanciou 334 mŕtvych a vyše 700 zranených.
Aj fotografie z Afganistanu. Na jednej zachytil ruské kultúrne centrum v Kábule, čo sa zmenilo na ruiny, medzi ktorými živoria narkomani. Na ďalšej mladého Afganca v čiernom obleku s čiernymi slnečnými okuliarmi, ktorý hrá bowling v obľúbenom kábulskom klube The Striker's. Vybral aj zopár fotografií z Káhiry, Tripolisu či Homsu. Divák sa tak stáva svedkom bojov, ošetrovania zranených, manifestácií, ale aj každodenného života vo vojnovými konfliktmi zničených miest. Aj v týchto kútoch sveta sa podľa autora snažia ľudia žiť normálny život s jeho všednými strasťami či radosťami.
„Fotografiami sa chcem podeliť s inými o svoje zážitky. Na druhej strane sú aj užitočné, keď pomôžu tomu, koho príbeh som ich prostredníctvom vyrozprával,“ povedal Kozyrev. „Spomeniem príbeh afganského dievčaťa Civity, ktorú ako sedemročnú znásilnil sused, bývalý mudžahedín. Nebolo jednoduché o tejto téme rozprávať, pretože sme zistili, že v jazyku pársi slovo pre znásilnenie ani neexistuje. Našli sme však spôsob, ako sa dohovoriť. Po tom, čo jej príbeh aj s príbehmi ďalších dievčat vyšiel na stránkach talianskeho vydania Vanity Fair, zareagovali čitatelia. Urobili finančnú zbierku a do Šebarganu som sa vrátil už nie v pozícii fotografa, ale finančníka, ktorý mal nájsť spôsob, ako peniaze investovať do budúcnosti týchto dievčat,“ spomenul renomovaný fotoreportér.
Podobný osud mal aj príbeh sedemročnej Inši Afnar z Kašmíru, ktorej po zemetrasení amputovali nohu. Pracovníci magazínu Time vyhlásili zbierku a z nej financovali operácie v USA i protézu, ktorú treba meniť, ako dievča rastie.
„Vystavené fotografie sa možno budú zdať drsné, ale vo svojej umeleckej podstate sú napriek všetkému krásne a unikátne,“ dodal kurátor výstavy Matúš Zajac. Do sveta fotografií Yuriho Kozyreva, ktoré sa zadrapujú pod kožu, možno v Galérii mesta Bratislavy vstúpiť do 1. februára.
