Je medzi ozdobami vaša obľúbená? Tá, ktorú vešiate na stromček odmalička? Tú ktorú ste si priniesli od rodičov do vášho vlastného príbytku, a ku ktorej musia vaše deti vzhliadať s úctou? Čo na tom, že je to gýčový vtáčik s bielym chvostom alebo ružový zvonček s inovaťou. Na inak vkusne vyzdobenom stromčeku má svoje čestné miesto.
O tom, či sú vianočné ozdoby užitočnou vecou, možno polemizovať. A keďže sa nekupujú zo žiadnych rozumných dôvodov, odpúšťame im aj istú dávku nevkusnej pompéznosti. Vianočné gule však môžu byť aj dizajnérskym kúskom. Skôr, ako k tým vašim z minulého storočia pribudnú nové, nechajte sa inšpirovať slovenskými dizajnérmi a výtvarníkmi. Projekt KGV – Krásne gule vianočné, inštalovaný v Slovenskom Inštitúte vo Viedni, vás prevedie transformáciu tradičných vianočných, ručne fúkaných, sklenených gúľ v netradičnej dizajnérskej polohe. Dizajnéri dostali možnosť ukázať iný pohľad na tvaroslovie vianočnej ozdoby, ktorá má svoju históriu.
Už v staroveku ľudia verili, že duchovia, ochraňujúci ich domovy, sa ukrývajú v stromoch. Aby ich prilákali k príbytkom, začali stromy a kríky zdobiť kamienkami, drobnou keramikou a zvyškami vzorovaných textílií. Neskôr si obyvatelia starovekých území prinášali kríky a stromy domov. Duchom bolo teplejšie a rozkvitnuté stromy mali urýchliť príchod jari. Viera v duchov sídliacich v stromoch pretrvala až do hlbokého stredoveku.
Sklenené vianočné ozdoby sa dostali k slovu v polovici 19. storočia, keď sa rozmohla priemyselná výroba skla. Prvé ozdoby pochádzajú z nemeckých a českých sklární a z česko-nemeckých oblastí Durínska, kde sa od 17. storočia vyrábali sklenené komponenty krištáľových lustrov, drobná sklenená odevná bižutéria a rozličné koráliky. Traduje sa, že vianočné gule vynašli fúkači skla, ktorí pracovali v horúcom prostredí a počas práce v hojnej miere popíjali pivo. Na konci pracovnej zmeny, v povznesenej nálade, občas súťažili, kto vyfúkne najväčšiu sklenenú guľu skôr, ako praskne. Tie potom nosili domov manželkám ako cenné trofeje. Niektoré z nich mali obchodného ducha a vylievali vnútro gulí dusičnanom strieborným, čím dosiahli „luxusný“ vzhľad. Takto upravené ich predávali na vianočných trhoch. Ľudia si ich kupovali ako amulety. Chránili ich pred zlom, ktoré by sa mohlo v čase Vianoc priblížiť k ich príbytkom. Koncom devätnásteho storočia, keď sa sklárne plynofikovali, sa výroba sklenených gúľ a figúrok fúkaných do drevených foriem ešte viac rozšírila a ozdoby sa začali vyvážať do Anglicka a Ameriky.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia, s príchodom umelých hmôt, vypukla éra lacných vianočných ozdôb. Táto „móda“ pretrvávala až do 70. rokov, keď zažila renesanciu viktoriánska estetika a s ňou návrat tradičných, ručne vyrábaných ozdôb. Od osemdesiatych rokov 20. storočia sa ako na hojdačke približne každých 3 – 5 rokov strieda tradičný a moderný vzhľad vianočných ozdôb. Výstava KGV – Krásne gule vianočné pod kurátorskou taktovkou Ingrid Abrahamfyovej predstavuje tvorbu slovenských dizajnérov, výtvarníkov z umelecko-remeselných odborov, ilustrátorov, profesionálov aj študentov stredných a vysokých škôl s výtvarným zameraním. V Slovenskom Inštitúte vo Viedni na Wipplingerstrasse 24–26 ju môžete navštíviť od 3. decembra 2014 do 10. januára 2015.
