Umelcove slová potvrdzujú plátna Juta či Y a X. „Veľmi veľa robím v grafickom dizajne, to znamená, že sa zaoberám písmenkami, typografiou, logotypmi, symbolmi a znakmi. Stále mi vstupovali do maľby. Jedného dňa som spravil zopár kresieb s písmenkami a prišli mi dosť obsažné. Stačí, že je na plátne Y a X, rezignoval som na obsah. Nadpis obrazu nehrá rolu, ktorú očakáva divák, aby našiel, čo tam je,“ vysvetlil Cipár.
Uprostred priestoru sa vypína Modla. Na drevenom voze s tromi kolesami stojí záhadná dvojica. „V Indii vynášajú sochy svätých podobným spôsobom, ako sa u nás vynáša Panna Mária. Počas sviatkov napríklad prenášajú z jedného chrámu do druhého hinduistického bôžika, ktorý je neuveriteľne smiešny. Prenášanie mi pripomenulo modlu, zlaté teľa, niekoho, koho zbožňujete a zbožšťujete. A on je navyše aj mobilný,“ zaspomínal Miroslav Cipár. „Prišlo mi to také ironické, že si ho môžete odviezť, priviezť, takže tak vznikala Modla,“ dodal.
V Indii pôsobil ako výtvarný expert v Children's Book Trust v New Delhi začiatkom 70. rokov. Pripomienkou na tie časy je vizitka, ktorú si pre indický pobyt vytvoril. Je v sklenenom boxe s ďalšími spomienkami na cesty po svete aj na detstvo. „Ten handrový psík má toľko rokov ako ja. Bola to moja najobľúbenejšia hračka,“ usmial sa výtvarník, ktorý sa 8. januára dožil 75 rokov.
Vo vedľajšom boxe predstavuje dve monografie a výber z kníh, ktoré ilustroval. Dotvoril tri stovky kníh. Nielen pre deti, ale napríklad aj Aristofanovu Lysitratu pulzujúcu erotikou. Za ilustrátorskú tvorbu získal množstvo ocenení doma aj vo svete.
V Cipárových obrazoch vládne línia, ktorá sa občas mení na arabesku. A farebná škvrna. V kresbách zasa často znak či symbol, ako napríklad v Parížskom skicári. Drevo je základom jeho plastík a inštalácií. Materiál ozvláštňuje fantáziou a originálnymi nápadmi.
„Je mi ľúto starých predmetov, že zanikajú, že sa s nimi kúri, že sa vyvážajú na skládku, preto ich zachraňujem. Napríklad podlahové hrady, ktoré bývajú v maštali, kde dlho hnili. Alebo staré trámy, na ktorých sú ešte tesárske zárezy. Stále som chodil okolo, očistil som to, až mi raz napadlo, čo s nimi urobiť. Zavesil som ich, lebo tak to menej vyzerá ako socha,“ rozpráva Cipár príbeh dvoch inštalácií s jednoduchým názvom Zvislo.
„Je tam aj ozembuch, aj nohy zo starého panského stola uložené cez seba. Páčili sa mi tie tvary a zdalo sa mi rúhaním, ak by poslúžili ako palivo. Pospájal som ich, vytmelil a zdalo sa mi, že majú pôvab. Hlavne, keď ich je viacej. A postavil som ich proti svetlu, aby bola vidieť hlavne silueta,“ pokračuje.
Výstava má názov Nový Cipár. A predstavuje najnovšiu tvorbu umelca.
„Pri výročí sa obyčajne robia súborné výstavy tak, že niekto iný pozbiera diela zo všetkých galérií aj od súkromníkov a robí to na počesť autora. Mne sa to neľúbilo, stále niečo robím, tak mi tento spôsob prišiel nespravodlivý, zlý, nepresný,“ vysvetlil Miroslav Cipár. „Keďže som mal na prípravu dosť času – jeden a pol roka – navrhol som, že spravím presne do týchto priestorov nové veci a to sa mi začalo ľúbiť,“ dodal.
Novú tvorbu, ktorú pripravil pre Danubianu, doplnil aj niekoľkými dielami z malých výstav. Napríklad z výstavy parížskych kresieb Paris 11 – 12 – 06, ktorú som pripravil tesne potom, ako sa vrátil zo štipendia v Paríži.
Najnovšiu tvorbu Miroslava Cipára bude Danubiana vystavovať do 13. júna.
