Kto bol v Barcelone, vie, že práve Miróove mozaiky a skulptúry dodávajú katalánskej metropole nádych celoročného karnevalu, detskej hry či fiesty. To najlepšie z diela Joana Miróa predstavuje jedno z najpríjemnejších múzeí Európy, viedenská Albertina.
Výstava nazvaná Joan Miró: Zo zeme k oblohe je prierezom jeho celoživotného diela. Vyše 100 obrazov, ktoré dopĺňajú objekty a kresby, predstavuje ucelenú prehliadku vrátane najvýznamnejších Miróových diel a typických ukážok jeho jednotlivých vývojových období od počiatočnej ornamentálnej realistickej maľby cez typické surrealistické obrazy s podivnými motívmi, detsky jednoduchými postavami pomiešanými s erotickými symbolmi až po esenciálnu gestickú maľbu ohlodanú na farebnú kosť, žiarivú, zdanlivo jednoduchú, ale pritom nesmierne pôsobivú.
Joan Miró (1893 – 1983) sa dostal do centra európskeho výtvarného diania po roku 1918, keď prichádza do Paríža a postupne sa zoznamuje s vtedajšou bohémou a výtvarnou avantgardou. Stáva sa súčasťou surrealistickej skupiny, ktorá sa zbavuje oprát racionálna, aby hľadala inšpiráciu v snoch, automatickom maľovaní, oslobodení sa od konvencií.
Miró sa svojimi snovými maľbami dostáva k stále jednoduchšiemu výrazu, opúšťa úplne realistické zobrazovanie a dôraz kladie na kombinácie farieb doplnené o kaligrafické čiary vznikajúce jednoduchým gestom. Jeho videnie sveta sa premieňa najmä do farebnosti. Obrazy z čias nástupu španielskeho frankizmu a európskeho nacizmu sú plné tmavých čiernych a hnedých plôch vyvolávajúcich pocit monštier. Po druhej svetovej vojne sa Miró dostáva k farebnej expresívnosti a až naivnej radosti z farieb a zo života.
Pre skvelý dobový kontext je vhodné ešte pred samotnou Miróovou výstavou, ktorá je situovaná na prvom poschodí Albertiny, zájsť najprv na druhé poschodie, kde je stála výstava tradičnej moderny nazvaná Od Moneta k Picassovi (zbierka Batliner Art Foundation) a nájdete tam niekoľko desiatok skvostov od impresionizmu až po kubizmus a ranú abstrakciu.
Medzi vystavenými artefaktmi nájdete diela Edgara Degasa, Clauda Moneta, Alberta Giacomettiho, Marca Chagalla, Kazimíra Maleviča, Františka Kupku, Georgesa Braqua či Pabla Picassa. Zbierka je akoby východiskom k pochopeniu Miróovej tvorby, pretože ukazuje prerod realistického zobrazovania smerom k výrazovému, expresívnemu, pocitovému zobrazovaniu sveta a hľadanie nového jazyka výtvarného diela v minulom storočí.
Viedenská výstava Joana Miróa je nepochybne kultúrnou udalosťou viedenskej výtvarnej jesene a patrí do kategórie toho najlepšieho, čo – dnes už klasické – moderné umenie 20. storočia prinieslo. Navštíviť ju môžete v Albertine až do 11. januára budúceho roka.
