Jozef Jankovič vystavuje Svedectvo (nielen) na okraji

Palety naskladané na seba tvoria rôzne vysoké podstavce. Na jednom je more ľudských hláv, na druhom tlačiace sa nohy v dave, na ďalšom zas ruky zdvihnuté na znamenie ľahostajného súhlasu. Dolu pohodená špinavá zástava, za ňou zviazané haldy starých novín a prázdna škatuľa. Temná inštalácia vznikla v ateliéri Jozefa Jankoviča v roku 1988. Akoby odzrkadľovala duchovnú biedu tých čias. Aj toto dielo je na veľkej výstave s názvom Svedectvo na okraji v čunovskej Danubiane, ktorá predstavuje výber z Jankovičovej tvorby z posledných dvadsiatich piatich rokov.

24.09.2010 11:23
Jozef Jankovič: Červený klin Foto:
Jozef Jankovič: Červený klin
debata

„Nerobím sochy, ktoré sú jednoznačne len existenciálne alebo tragické, pretože v každej tragédii je aj kus smiešnosti a grotesky. Mnohé moje sochy sa dajú interpretovať obidvoma spôsobmi – aj ako tragický pocit života, aj ako groteskný pohľad na svet,“ povedal špičkový slovenský umelec, ktorý svojimi tvorivými impulzmi inšpiroval slovenskú výtvarnú scénu od začiatku šesťdesiatych rokov. A inšpiruje dodnes.

Ľudské postavy vpletené do mreží, márne sa načahujúce za slobodou. Figúra prelomená červeným klinom. Vytŕčajú z nej drôty ako z bezmocnej bábky, s ktorou sa kruto zahrala zlovoľná moc. Človiečik prigniavený kameňom, akoby ho mučili krutí vládcovia. Dve postavy, jedna stojí a druhá visí na modrej konštrukcii, sa márne pokúšajú o stretnutie. Aj dobrý biznis je umenie, hlásajú písmená vytlačené do plochy obrazu.

„Jediné, o čom mám záujem, je pochopiť seba samého a prostredie, v ktorom žijem. Veď si zoberte: narodil som sa tesne pred druhou svetovou vojnou, prežil jej hrôzu i biedu. Na začiatku päťdesiatych rokov sme museli prežiť dogmatické stalinistické školstvo s jeho jednostrannosťou. Potom už ako zrelí autori sme museli zakúšať tlak normalizácie v sedemdesiatych rokoch. Takže je vcelku logické, že som tieto zážitky musel reflektovať vo svojej tvorbe – keď už pre nič iné, tak aspoň pre vlastné duševné zdravie. Ale to hlavné, čo chcem vyjadriť, je skúsenosť s manipuláciou. Tá je totiž v našom živote neustále prítomná, či už v podobe manipulácie jednotlivca s jednotlivcom, alebo v podobe spoločenských či politických tlakov na ľudí,“ vysvetlil svoj umelecký program Jozef Jankovič.

Bezmocný, Zraňovanie, Pokrčený osud, Apatia, Samota, Groteska… Aj názvami odkazuje výtvarník na nosnú tému svojej tvorby – manipuláciu a jej vplyvy na človeka. Výtvarne sa pohráva aj s vlastným osudom. Pretavil ho napríklad do diel Môj kríž alebo Pokrčený autor, v ktorom deformuje svoj obraz. Tvorí v cykloch, skúša rôzne možnosti stvárnenia tej-ktorej témy.

Považoval za povinnosť vystavovať aj v časoch, keď mal oficiálny zákaz. „Miestni politickí činitelia nepoznali moju story a pokiaľ ma niekto neudal, prebehlo všetko bez ťažkostí,“ zaspomínal Jankovič na sedemdesiate a osemdesiate roky. Už dve desaťročia sú jeho výstavy udalosťou.

Monument V šľapajach otcov patrí k umeleckých šperkom parížskej štvrte La Defénse. Veľká plastika Miesto hore zas zdobí juhokórejský Soul. Jeho diela sú v zbierkach renomovaných galérií a múzeí na celom svete. Výber z diel Jozefa Jankoviča, ktoré vznikli od roku 1985 dodnes, predstavuje múzeum moderného umenia Danubiana. Výstava Svedectvo na okraji potrvá do 28. novembra. Je z kategórie tých, ktoré rozhodne treba vidieť. Fascinuje aj inšpiruje.

debata chyba