Pod jednou strechou sa stretáva Jozef Jankovič s Ondrejom 4. Zimkom, Martin Lettrich s Matúšom Maťátkom, Peter Roller s Romanom Hrčkom, Milan Lukáš s Otom Bachoríkom a Jozefom Hoborom, Katarína Alexyová-Fígerová s Denisou Bogdalíkovou, Mária Rudavská so Zuzanou Grau-Rudavskom, Laco Teren s Róbertom Szittayom, Ján Ťapák s Filipom Šickom… A vznikajú nezvyčajné a zaujímavé stretnutia. Výstava s neatraktívnym názvom Trenčín 2014 – Výber zo súčasného slovenského komorného sochárstva zaplnila galerijné priestory viac ako 180 dielami od 95 autorov.
„Už na prvý pohľad je tu v duchu postmoderného a transavantgardného umenia pozorovateľná proklamovaná široká škála inšpirácií, podnetov a konkrétnych vyjadrení, organicky včleňovaných do výsledného diela, ktoré sa vo svojej definitívnej podobe vyznačuje mnohovýznamovosťou, väčšinou symbolického vyznenia,“ uviedla kurátorka Alena Hejlová.
V čase, keď architektúra i verejný priestor vytesnili veľké sochy z optiky svojho záujmu, ostáva sochárom aspoň komorná plastika. Zo samoty ateliérov vystupujú na verejnosť len príležitostne, aby prostredníctvom výstav prezentovali svoje autorské programy. Stretnutie sochárov všetkých generácií je príležitosťou pre nekaždodennú konfrontáciu. „Sochári, najmä tí generačne mladší, vstupujú na výtvarnú scénu nezávisle a bez tvorivých predsudkov,“ pokračovala kurátorka.
Ušľachtilým klasickým materiálom ako kameň, drevo či kov konkurujú novšie, rôzne alternatívne a menej trvanlivé. O to invenčnejšie možno s nimi zaobchádzať. S klasickými sochárskymi prístupmi zas vedú dialóg experimenty. „Sympaticky pôsobia svieže kompozície z novodobých hmôt, aktivizujú sa netušené možnosti technicko-elektronických riešení. Silnejúci atak civilizačných produktov v našom každodennom živote prináša aj do sochárstva nové momenty a významy,“ spomenula Alena Hejlová.
Prehliadka súčasnej komornej plastiky začala v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského písať svoju históriu už v roku 1981. Za jej koncepciou stála dvojica kurátorov Danica Lovišková a Marián Kvasnička. V rámci 1. ročníka prehliadky vystavovalo svoju tvorbu 66 sochárov. Do roku 1989 predstavovala výstava výber z toho najzaujímavejšieho a najaktuálnejšieho, čo sa na slovenskej sochárskej scéne odohrávalo, každé dva roky.
Problémy so sťahovaním galérie, ku ktorým sa pridal aj nedostatok financií, mali za následok podstatne väčšie časové odstupy. Aj preto je tento ročník prehliadky „len“ deviaty. Každý sa však mohol pochváliť narastajúcim záujmom – a nielen zo strany sochárov, ktorých sa tentoraz prihlásil rekordný počet. Napokon, jedinečnú príležitosť konfrontovať sa s kolegami všetkých vekových kategórií nemajú každý deň.
„Pri čoraz náročnejšej možnosti presadiť sa v súčasnom umeleckom priestore vyvoláva tohtoročná výstava presvedčenie o životaschopnosti komornej sochárskej tvorby prinášajúcej nové trendy, nové spôsoby umeleckej výpovede. Stáva sa pozitívnym posolstvom o jej ďalšom smerovaní a opodstatnenosti na slovenskej výtvarnej scéne,“ dodala kurátorka Ela Porubänová.
O originalite autorských nápadov a koncepcií aj o ich pretavení do plastiky, ktorá osloví „zasvätených aj nepoučených“, možno na výstave Trenčín 2014 – Výber zo súčasného slovenského komorného sochárstva premýšľať do 8. februára.
