Foto: Galéria Schemnitz
Galéria prezentuje vystavujúceho ako výnimočný zjav: Výtvarník David Baffi (nar. 1980) patrí – pokiaľ ide o generáciu mladých maliarov – k ojedinelým tvorcom. Cieľavedome a originálne, po svojom, skúma oblasť nezobrazujúcej maľby, v ktorej stále nachádza niečo nové, preniká vizuálnym jazykom súčasnosti čoraz hlbšie.
Baffi je jedným z najvýraznejších autorov neformálnej, dnes už legendárnej skupiny maliarov zoskupených okolo IV. ateliéru Ivana Csudaia na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Východiskovým bodom jeho diel sú vždy konkrétne obrazy a vizuálne zážitky, zaujímajú ho však ďalšie sféry, najmä premenlivé štruktúry hmoty, priestorovo-aktívne vlastnosti farieb a modelovacie schopnosti svetla, ktoré sa používajú v médiu maľby. Každý krok Baffiho tvorivého procesu je výsledkom racionálnej analýzy. Vykonáva ju (aj) s podporou digitálnych médií. Hoci sa výsledkami približuje abstraktne expresionistickému prejavu – ako ho poznáme z histórie umenia 20. storočia – jeho stratégia je opakom spontánnosti či gestickej maľby. Konštruovanie obrazov stavia na dôkladne premyslenom budovaní vzťahov medzi jednotlivými ich vrstvami. Vyhľadáva momenty napätia vo vzájomnom pôsobení tvarov, v ich deformáciách, v rozklade a prestupovaní. Čiže každý z Baffiho obrazov má pôvod v konkrétnom výseku reality, ktorý je niekoľkonásobne upravený – spravidla najprv digitálne a následne maliarskymi vstupmi autora pri prenose na plátno.
Výstava Zatiaľ bez názvu v Galérii Schemnitz je exkluzívnou prehliadkou Baffiho najnovšej tvorby. Expozícia dokladá, že maliar prehlbuje svoj záujem o svetelné pôsobenie, ktoré dostáva na pozíciu hlavného obrazotvorného prvku. Pohráva sa s ním v zmysle barokovej iluzívnosti. Jeho kompozície tušených objektov sa dynamicky premiestňujú po plátne a dosahujú pôsobivé efekty. V nových obrazoch Baffi ešte viac zdramatizoval rytmus svojich obrazových "choreografií”, na ktoré nepriamo nabáda i divákov. Naopak, oproti minulosti umiernil svoj predošlý sklon k farebnej výbušnosti. Aktuálne obrazy sa často dostávajú až do jednofarebných polôh, temnejú, zjemňujú svoj výraz až k polohám lyrickej abstrakcie. Je nemožné vnímať Baffiho maľby bez senzuálneho zážitku, ktorý striedavo elektrizuje alebo hladká zmysly. Sila a pôsobivosť jeho diel nie je podmienená komplikovanými obsahovými interpretáciami. Ako totiž sám autor hovorí, obraz musí fungovať aj bez "A-štvorky” textu.
