Na tomto predpoklade postavila celú svoju kariéru a ak by ste si mysleli, že to dopracovala prinajlepšom k tvorbe lacných reprodukcií, ste na omyle. Niektoré z diel, v ktorých „recyklovala“ slávne kúsky Warhola či Lichtensteina, sa dokonca predali niekoľkonásobne drahšie, ako ich predlohy. Viedenská Albertina v sobotu 14. februára otvára dosiaľ najväčšiu muzeálnu výstavu jej tvorby.
Adoptovať, recyklovať, požičať si či dokonca ukradnúť. To je koncept takzvaného apropriačného umenia, prúdu, za ktorého zakladateľku sa Sturtevantová považuje. Hrdo tvrdila, že nevytvorila jediné originálne dielo. S tvorbou začala ešte v polovici 60. rokov. Zamerala sa najmä na diela Roya Lichtensteina, Claesa Oldenburga, Jaspera Johnsa či Andyho Warhola. Práve Warhol si ju zobral pod ochranné krídlo – pri výrobe variácií na jeho diela jej pomáhal a posielal za ňou aj zvedavcov, ktorí sa chceli čosi dozvedieť o jeho pracovných metódach. Neskôr si Sturtevantová začala všímať začínajúcich umelcov – prakticky všetci, na ktorých sa zamerala, napokon prerazili, vďaka čomu si získala povesť skutočného znalca. Jej diela sú v zbierkach popredných svetových galérií, napríklad aj newyorského MoMA, a na dražbách dosahujú ceny v státisícoch aj miliónoch. Ocenili ju aj viacerými vyznamenaniami – naposledy v roku 2011 Zlatým levom na benátskom Biennale.
Elaine Sturtevantová dlhé roky žila v Paríži, kde aj 7. mája 2014 ako 89-ročná zomrela. Na koncepte výstavy, ktorú až od 17. mája ponúka Albertina, však ešte stihla osobne spolupracovať. Výstavu tvorí zhruba stovka jej grafických diel z rokov 1964 až 2004, ale aj okolo osemdesiat prác, ktoré dosiaľ neboli vystavované.
