Fotografie z rodinných albumov a archívov pod názvom Takí sme boli vystavuje Galéria Martina Martinčeka v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.
„Otec bol klasický amatérsky fotograf, ktorý vyvolával fotografie v kúpeľni. Raz sme riešili naše rodinné fotografie a zrazu som si uvedomil, že sú dobré. A že archívny materiál obsahuje obrovské hodnoty z historického aj umeleckého hľadiska,“ povedal Pavel Maria Smejkal. Vtedy začal fotograf pracovať na dlhodobom projekte Takí sme boli. Neostal len pri rodinných albumoch vlastnej rodiny, oslovil aj známych a tí zasa svojich známych. Získal tak množstvo zaujímavého materiálu, z ktorého výber publikoval už aj knižne.
Dve fotografie triedy, aké sa zvyčajne robia na konci školského roka, príbeh výstavy časovo rámcujú. Na starej čiernobielej snímke je kriedou napísané 1947/1948, na farebnej zas 1988/1989. Obdobie komunizmu a totality pripomínajú aj prvomájové sprievody, schôdze pionierov, športové hry v pionierskych táboroch, spartakiádne cvičenia či zemiakové brigády.
Autor projektu a kurátor výstavy v jednej osobe pripomína, že na niektorých záberoch je čiastočne vidieť vplyv diktatúry proletariátu. „Je ale možno prekvapujúce, podobne ako na celých rodinných archívoch, že samotný komunizmus a jeho prejavy nie sú – napriek ich všadeprítomnosti vo vtedajšej spoločnosti – z väčšiny fotografií zrejmé. Politická situácia sa prejavuje na záberoch v amatérskych rodinných archívoch častokrát len náhodne v pozadí,“ uviedol Pavel Maria Smejkal.
Z množstva získaných materiálov vybral fotografie, rozprávajúce o detstve a mladosti. Od bábätka, ležiaceho na gauči, cez dievčatko v peleríne pred záhonom ruží či pubertiakov šantiacich na lúke až po mladíka vo vojenskej uniforme a nevestu so závojom. „Absolútna väčšina populácie na Slovensku si to pamätá okrem generácie dnešných dvadsaťpäťročných ľudí. Odfotografovaná realita je súčasťou ich osobnej histórie,“ zdôraznil fotograf a kurátor výstavy. Chlapca v indiánskom kostýme priväzuje k totemu, ktorý pripomína šibenicu, funkcionár v tesilovom obleku. Hodnotiaca komisia, sediaca za prestretými stolmi, hodnotí školákov, ako nacvičili spartakiádnu zostavu. Malý chlapec drží v ruke slúchadlo telefónu ako najmodernejší výdobytok technického rozvoja.
„Ak by mal historik k dispozícii iba tento materiál, myslel by si, že v tejto dobe lží a nepravdy žili azda iba šťastní ľudia. Ľudia, ktorí hrajú futbal, starajú sa o svoje deti, chodia na dovolenky, oslavujú narodeniny pri tortách a mávajú veselo v sprievodoch… Repertoár je obmedzený. Ale napriek týmto obmedzeniam ostávajú rodinné archívy cenným zdrojom informácií o nás a dobe, v ktorej sme vyrástli,“ dodal Pavel Maria Smejkal.
Výstava Takí sme boli, ktorá bude v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave do 19. apríla, je pre návštevníkov od tridsiatky vyššie podnetom, vyvolávajúcim z pamäti gejzíry spomienok. A pre mladších zas nevšedný zdroj informácií o tom, akí boli a ako žili ich rodičia či starí rodičia.
