Názvom neodkazujú na slávnu pieseň Johna Lennona. Skôr pripomínajú, že vystavená kolekcia obrazov, plastík a priestorových inštalácií predstavuje zhmotnenie ich predstáv. Ambíciou maliarky a sochára je priblížiť návštevníkom historicky dôležité miesta a udalosti, akými boli prvá svetová vojna či holokaust. „Ako keby hovorili: pozor! Týchto miest sa dotýkali národy, kultúry, osudy, vzťahy, minulosť a prítomnosť. Táto dvojpólovosť vytvára napätie. Výtvarne veľmi zaujímavý projekt ovšem ostáva mierne zahalený tajomstvom, lebo netreba všetko vykričať do sveta,“ pokračovala kurátorka a riaditeľka Oravskej galérie, ktorá tento rok oslavuje päťdesiate výročie svojho vzniku.
Úzka drevená lavica na veľmi vysokých štíhlych nohách, v ktorej sú zasadené sklenené „kvety“. Sochár Bohuš Kubinský netají, že pri tvorbe tejto plastiky ho inšpiroval rovnomenný film Martina Šulíka. Do obrazov, ktorých farebné plochy vyvolávajú predstavu kľukatej cesty životom, vlepuje maliarka Monika Kubinská napríklad aj uschnuté lístie. Obaja umelci – manželia – zdôrazňujú, že nechcú, aby ich umenie bolo odtrhnuté od života. Prostredníctvom malieb, plastík a inštalácií sa snažia rozpráva aj o zle, ktoré ustavične strpčuje ľudské osudy.
„Chcú, aby sme sa pozastavili a skúsili sa nad tým zamyslieť. Aj keď mnohokrát je to len výkrik. Ani samotné umenie nemá silu zlu zabrániť, ale ich tvorba nás nenecháva ľahostajnými. Niekde v človeku sa po zhliadnutí ich diel možno zadrapí otázka a budeme všímavejší voči ľuďom, okoliu, svetu. Ich témy sú mementom,“ vysvetlila Eva Ľuptáková.
V roku 1914 sa začala veľká vojna… a už nikdy sa neskončila. Týmto mottom nadpísali manželia Kubinskí svoju monumentálnu priestorovú site-specific inštaláciu na medzinárodnej výstave Prvá línia, ktorou sa minulý rok predstavili v pražskom výstavnom priestore DOX. Ozveny motta možno objaviť aj v knižniciach projektu Imagine. Do dvoch sochárskych konštrukcií, ktoré azda len vzdialene môžu vyvolať predstavu políc na knihy, vložila maliarka 71 obrazov. Pripomínajú osudy tých, ktorých pred 71 rokmi deportovali z Prahy. Korzety a figúry napovedajú, že pracuje so ženským princípom. „Uvedomuje si spojitosť s rodinou, deťmi. Žena je tá, ktorá nosí život. Utrpenie, svedomie aj ďalšie symboly spracúva vo veľmi silnej inštalácii,“ spomenula kurátorka.
Ako vzácne poklady vyzerajú Kubinského plastiky z carrarského mramoru. Ako študent sa po prvý raz dostal na sympózium do Carrary, kde sa zoznámil s týmto materiálom. Odvtedy mu ostal verný. Každá mramorová hora má podľa neho srdce, v ktorom sa nachádza najcennejší biely mramor. Vraj si vždy treba počkať, kým hora otvorí svoje srdce. Carrarský biely mramor je nielen veľmi vzácny, ale aj drahý materiál. Pracuje preto aj s inými, napríklad so spišským travertínom, pieskovcom, ale aj podstatne „lacnejšími“ plastami.
„V dielach Moniky a Bohuša Kubinských čítam zmes pocitov, ktoré spodobujú. Fantáziu, drsnosť, historické aj rodinné udalosti a to všetko spávajú do veľkého magického projektu Imagine,“ dodala Eva Ľuptáková. Výstava, ktorá patrí k najdôležitejším prezentáciám jubilujúcej Oravskej galérie, potrvá do 31. mája.
