„Hoci jeho nezáujem prispôsobovať sa aktuálnym trendom ho predurčoval na dráhu zvláštneho solitéra, jeho maliarske kvality nemohli ostať nepovšimnuté,“ uviedol kurátor výstavy Ivan Jančár.
„Ceny dostávajú väčšinou športovci. Vo výtvarných disciplínach ťažko merať, kto si ich zaslúži. Podstatou dobrého umenia je totiž individualizmus, ale medzinárodná cena hreje,“ povedal Ivan Pavle. Invenčný maliar, ktorého tvorbu ocenila porota na Medzinárodnom festivale maľby v Cagnes-sur-Mer, sa koncom 80. rokov presadil nielen na slovenskej, ale aj na medzinárodnej výtvarnej scéne.
Obľúbená téma: telo
Postava ženy či muža, neraz nahé, kráčajúce figúry, stopy ľudského tela… Možno ich objaviť na väčšine vystavených obrazov, rozprávajú ich neraz tajomné a neraz až mytologické príbehy. „Telo je moja obľúbená téma. Jeho torzo, fragment, monumentalita v ňom obsiahnutá. Záujem o figúru alebo figurálne maliarstvo je podľa mňa stále aktuálny a vždy bude,“ vysvetlil bytostný figuralista.
„Uvažovanie Ivana Pavleho o podobe ľudského tela, jeho kráse a škaredosti, má svoje korene jednak v gotickom chápaní tela ako schránky duše, jednak v renesančnom hľadaní symbiózy tela a duše,“ spomenul kurátor.
Foto: HERIAL
Postava s otvorenou ranou na hrudi a ruka, ktorá do nej vkladá svoje prsty. V troch desiatkach olejov na papieri vyrozprával prostredníctvom fragmentov ľudského tela aj príbeh z evanjelia o neveriacom Tomášovi. Opakovane „objavuje“ aj tému madony či piety.
Anjel je „hrdinom“ ilustrácií, ktorými dotvoril zbierku poézie Milana Rúfusa Báseň a čas, ktorá vyšla v roku 2005. Výber z nich tvorí „ostrov“, ktorý magnetizuje. „Pokora je v Rúfusových básňach takmer všadeprítomná. Kľúčom pokory som si zvolil anjela. Napriek tomu, že je bezpohlavný, štylizoval som ho do podoby ženy. Prečo anjel? Ako symbol, na ktorý by sme mohli našiť tisíce vecí. Rozptyl maliarsky princíp kontra čistá linka takisto vychádzal z básní. Milan Rúfus striedal krehkosť s až chirurgickým rezom reality. Brehy jeho poézie sú ďaleko od seba, to znamená, že som takisto nastavil vlastnú optiku,“ povedal Ivan Pavle.
Stavby odsúdené na zánik
Do neba sa týčiaca veža, ktorou chceli Babylončania dosiahnuť nebo. Ich trúfalosť a spupná namyslenosť nezostali bez trestu. Je to ďalšia z Pavleho tém, ktorú rád a často skúma najmä na ploche veľkorozmerných obrazov.
„Babylonská veža symbolizuje snahu človeka budovať. Je aj posolstvom každodenného zápolenia s nejakým problémom, alebo s tým, čo za problém považujeme. Ľudia hypnotizovaní vzrušením z budovania znova stavajú svoje ,babylony' na piesku, až im neostáva čas na riešenie skutočných problémov. Babylonská veža je stavba, ktorá nemá základy a vopred je odsúdená na zánik,“ vysvetlil šesťdesiatročný maliar.
Foto: HERIAL
Pracuje aj s inými figurálnymi motívmi. Neraz obrazu dominujú ryby alebo ich kostry vyvrhnuté na breh mora, korytnačky, kone osedlané jazdcami. Ale aj rôzne mýtické či mytologické zvieratá či zvery z magického beštiária. Občas sa objavujú aj domáci miláčikovia pes či mačka, ktorí robia jeho postavám spoločnosť.
„Veľkou oporou boli Pavlemu vždy dejiny umenia. Inšpirovali ho praveké nástenné maľby, egyptské, starogrécke a rímske umenie, gotika, renesancia či barok. Skúšal rôzne maliarske postupy, sám si vyrábal farby podľa stredovekých receptov, ktoré najväčšmi vyhovovali jeho maliarskym potrebám, a skúmal rôzne technologické možnosti materiálov,“ pripomenul kurátor Ivan Jančár.
Niekedy si Pavle vystačí s drobnými formátmi, inokedy potrebuje na rozvinutie príbehu plátno či drevo ohromných rozmerov. Neveľké obrázky dôverne prezýva slovom „mikróby“. „Sú dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby človek dotiahol nápad a jeho realizáciu vo väčších formátoch. Striedaním formátov výtvarník získava elasticitu vo vyjadrovaní, aby neustrnul,“ povedal.
Nestačí mu len plátno, drevo či papier. Maľuje aj na klavír a nábytok. Vytvoril dokonca aj niekoľko bronzových plastík, ktoré – ako inak – dotvoril svojimi maľbami.
Foto: HERIAL
Boli sme očarení
Tichý dialóg s dielami Ivana Pavleho je ohromujúci, vzrušujúci a fascinujúci. Nielen veľkorozmerné diela si vyžadujú čas, aby sa mohol návštevník ponoriť do čítania a prežívania ich príbehov. Stojí to za to, ako dokumentuje zopár vybraných zápisov v knihe návštev: Úžasné dielo. Nádherné. Boli sme očarení. Zážitok so zatajeným dychom. Wunderbar…
Pri príležitosti jubilejnej výstavy vyšla aj reprezentatívna publikácia, ktorú vydala spoločnosť Herial. Obsahuje pútavo napísaný text kurátora Ivana Jančára. Aj rozhovor, v ktorom maliar rozvíja myšlienky o vlastnej tvorbe, hľadaní a objavovaní, kráse a škaredosti, motívoch i materiáloch. Pootvára však dvere aj do svojho súkromia: najlepšie si vraj oddýchne pri tenise, na rybačku si berie aj knihu, za čo ho vykázali zo spoločnosti rybárov „profíkov“, a prezradí, akú príchuť má preňho čierna káva. Množstvo reprodukcií zas umožní návštevníkovi sprítomniť si zážitky a pocity zo stretnutia s Pavleho tvorbou aj po tom, čo opustí výstavné priestory.
Výstava Ivana Pavleho patrí k tým, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. V Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave bude do 31. mája.
Foto: HERIAL
