Spisovateľ Ivan Kolenič je finalistom súťaže Anasoft litera 2015. A možno o ňom vyjjde aj výtvarná monografia! Vystavoval totiž obrazy a dojem bol vynikajúci. Ako k tomu prišlo?
Traja kamaráti – Robo Bielik, Ivan Kolenič a Vlado Balko si vraj, ešte ako študenti ŠUP- ky, jedného dňa povedali: „Raz budeme vystavovať na hrade!“ Bolo to skôr z recesie, ale o tridsať rokov sa ich sen naplnil. V týchto dňoch sa kamaráti – a dnes už zrelí umelci – stretli na Bratislavskom hrade, kde je výstava ich diel Traja živí na hrade. Kurátorom zaujímavého projektu je Ľuboslav Moza. "Aj názvom výstavy chceli zdôrazniť, že ešte nie sú žiadne vykopávky, ktorých je na hrade dosť, naopak – stále s chuťou rebelujú a provokujú! Iných aj seba. A všetci zostali programovo outsideri, kráčajú vlastnou cestou, každý ako solitér,“ rozpráva Zuzana Jarošová, ktorá autorov dobre pozná. „Dvaja z nich – Kolenič a Bielik – kričia a rebelujú až z dvoch domov – z domu literatúry a z domu maľby.“
Foto: archív Zuzana Jarošovej
Spisovateľ a maliar Robo Bielik pre túto výstavu zvolil malé obrázky. Sú to jeho portréty po smrti a bozkávajúce sa lesby. Divák ocení zaujímavý kontrast – vzrušenie erotiky a smrti. Autor pridal ešte dva eko-obrazy s námetom detí s maskami, ktoré sa hrajú v jedovatej stoke. Bielik rád maľuje aj hyperrealistické mystické krajiny, ktoré v skutočnosti neexistujú. Čo znamenajú jeho námety? Napríklad samého seba po smrti? "Je to pre Bielika terapeutické, akoby si pripomínal ideál, ktorému sa chce priblížiť,“ hovorí Jarošová. " Akoby hovoril, že iba hlupák vymení fakt smrti za ambíciu a realizuje sa. Bielik totiž často číta majstra Eckharta, filozofa, mnícha, ktorý odporúčal, aby sme žili ako mŕtvi. Zdrojom utrpenia je podľa neho túžba – a ak sa jej človek zbaví, zbaví sa aj utrpenia. Mŕtvy túžby nemá.“ Zdá sa to morbídne, ale Bielik je umelec, ktorý život ľudí svojím dielom obohacuje.
Foto: archív Zuzana Jarošovej
Vlado Balko študoval u Albína Brunovského, je originálny grafik a ilustrátor. Podarilo sa mu nepodľahnúť uhrančivej výtvarnej sile svojho pedagóga a ide vlastnou cestou. Na hrade vystavil kolorované figurálne kresby na papieri, kombinované s kolážami. Surrealistické deje sú inšpirované vzťahom muža a ženy – biblického Adama a Evy. "Jeho čiara má noblesu a schopnosť rozprávať príbeh. Balko si vytvára svoj čistý svet, nezaťažený myšlienkovými ani výtvarnými konvenciami,“ charakterizuje ďalšieho autora Jarošová. Balko stojí za zhliadnutie – prekvapujúce sú práve jeho vizuálne kombinácie.
Tretí vystavujúci je spisovateľ Ivan Kolenič. O jeho knižkách sa píše, že sú novátorské, imaginatívne a majú silné myšlienkové posolstvo. (Za Morálne pohodlie získal vlani Cenu ministra kultúry SR, najnovším románom Až do Nirvány sa stal finalistom súťaže Anasoft Litera 2015.) Pre diváka bude zrejme zaujímavé pozrieť si, ako sa Kolenič vyjadruje ako výtvarník. Či dokáže byť rovnako sugestívny, ako keď pracuje so slovom. "Je to obrovská energia emócií, humor a originalita. Má rozpoznateľný maliarsky rukopis založený na vykrajovaní a komponovaní expresívnych monumentálnych sochárskych tvarov na plátne. Zhmotňuje nádherný snový bizarný svet, kde sa mieša neha a brutalita, krása a ošklivosť, dobro a zlo, raj a peklo. Ako sám hovorí – v dobrej knihe a dobrom obraze musí byť smrť a sranda! Ale jeho flauta stále spieva o kráse, slobode a láske. Kolenič dokazuje aj touto výstavou, že kult a mýtus možno pokoriť jedine alarmujúcou úprimnosťou a kašľaním na konvencie,“ charakterizuje autora Zuzana Jarošová.
Foto: archív Zuzany Jarošovej
