Oveľa viac toho po vyše sedemnástich stovkách mužov, väznených v koncentračnom tábore Engerau, neostalo. Len niekoľko osobných dokumentov, ktoré boli pre nich tým najcennejším, čo im ostalo ako spomienka na život, aký viedli pred začiatkom druhej svetovej vojny. Po prvý raz ich verejnosti prezentuje výstava Engerau – zabudnutý príbeh Petržalky v Židovskom komunitnom múzeu v Bratislave.
Príbeh koncentračného tábora, ktorý fungoval od decembra 1944 do konca marca 1945, vybledol ako tvár muža na čiernobielej fotografii vo vitríne. Upadol do zabudnutia nielen preto, lebo je vzdialený v čase. Obec Petržalka, ktorej nemecký názov bol Engerau, sa totiž v dôsledku Mníchovskej dohody stala 10. októbra 1938 súčasťou nacistickej Tretej ríše. Fyzicky je však dnešným obyvateľom Bratislavy blízko.
„Bol to príbeh maďarsko-židovských väzňov a ich rakúskych trýzniteľov v dobe, keď Petržalka nebola slovenská, ale nemecká. Ako keby tých šesť rokov nacistickej okupácie bolo časoprázdnom v histórii tejto časti Bratislavy. Príbeh nacistického tábora Engerau nesmie byť zabudnutý, ale treba ho odovzdať dnešnej generácii,“ povedal riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Vrátiť obetiam aj ich väzniteľom tvár bolo ambíciou výskumného projektu, ktorého výsledkom je komorná výstava a katalóg, ktorého texty približujú udalosti, ktoré sa odohrali pred viac ako sedemdesiatimi rokmi.
Z bezmennej masy sa vynárajú tváre
Foto: ILLAH VAN OIJEN
Marhuľový lekvár, makové rezance s cukrom… zapísal si István Horváth na korešpondenčný lístok názvy jedál, po ktorých sužovaný hladom a zimou túžil. „Vystavené dokumenty sú výnimočným a jediným zdrojom informácií o jednotlivých väzňoch. Vďaka nim sa z bezmennej masy stávajú konkrétni ľudia s ich vzťahmi, pocitmi, osudmi a životnými skúsenosťami. Aspoň čiastočne nám pomáhajú vrátiť identitu a ľudskú podobu pre nás doteraz anonymným väzňom z nacistického tábora Engerau,“ uviedla Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Do koncentračného tábora Engerau začali zvážať maďarských židov zväčša z Budapešti v niekoľkých transportoch na prelome novembra a decembra 1944. O hlade, v snehu a hlbokom mraze mali budovať juhovýchodný obranný val v úseku sever ako súčasť obranného systému, ktorý mal zastaviť postupujúce sovietske vojská.
„Presný počet väzňov v tábore Engerau nevieme, číselné údaje sa pohybujú od 1 730 do približne 2 000. Podobne nie je celkom jasné, ako bol tábor členený,“ pokračovala Monika Vrzgulová. Podľa údajov povojnových viedenských ľudových súdov mal tábor Engerau šesť podtáborov. Najnáročnejšou úlohou odborníkov bolo vypátrať a identifikovať ich umiestnenie na tvári dnešnej Petržalky. Nedochovala sa totiž mapa s nemeckými názvami petržalských ulíc z čias, keď patrila „tisícročnej nemeckej ríši“. V ich názvoch sa totiž vtedy objavili mená vodcov a iné prívlastky „zvrátenej“ ideológie.
Starý háj, dnešný areál Incheby, Jaroslavova ulica, Leberfinger a Nádražná ulica sú miesta, na ktorých sa nachádzali podtábory tvoriace koncentrák Engerau. Väzni bývali v stodolách, maštaliach, na povalách i v pivniciach továrenských a firemných budov. Dnešnú podobu týchto miest zachytila na fotografiách Illah van Oljen. Na Slovensku žijúca holandská fotografka, ktorá sa venuje fotografovaniu verejných priestorov. Je to zvláštny pocit pozerať sa na životom pulzujúce miesta najväčšieho slovenského sídliska, na ktorom pred viac ako siedmimi desaťročiami našli smrť stovky bezmenných väzňov.
Hrobár Prepelica prehovoril
„Od augusta 1945 do apríla 1954 sa vo Viedni konalo šesť procesov s väzniteľmi tábora Engerau. Dvadsiatich dozorcov odsúdili, deviatich na trest smrti,“ povedala Claudia Kuretsidis-Heider z Ústredného rakúskeho výskumného centra povojnovej justície.
V polovici šesťdesiatych rokov „nasvietili“ príbeh nacistického tábora Engerau dve reportáže na stránkach Večerníka s názvom Zabudnutý koncentrák. Autori Tibor Michal a Martin Hric (od roku 1997 písal stĺpčeky a fejtóny do Pravdy) zverejnili aj spomienky hrobára Leopolda Prepelicu, ktorý pochovával zomretých aj zavraždených väzňov). Práve vďaka nemu sa podarilo zachrániť niekoľko osobných dokumentov väznených, umučených a zabitých. Potom sa nad príbehom Engerau opäť zavreli vody mlčania. Pomaly, ale isto by sa zabudlo.
Aby sa tak nestalo, vznikol projekt Engerau – zabudnutý príbeh Petržalky. Komorná výstava dochovaných osobných dokumentov nevinných obetí, fotografický „most“ od minulosti k súčasnosti a pútavo napísané štúdie o nacistickom koncentráku, ktorý vznikol takmer na konci druhej svetovej vojny na „nemeckej“ strane Dunaja. Katalóg slúži aj ako sprievodca výstavou, ktorá bude v Židovskom komunitnom múzeu na Heydukovej ulici v Bratislave do 11. októbra.
