Kája Saudek, v ktorého diele možno nájsť vplyv nielen pop artu či amerického undergroundového komiksu, ale aj secesie, ležal vo vegetatívnom stave v pražskej Fakultnej nemocnici v Motole od roku 2006, teda deväť rokov. Vtedy vdýchol kúsok jedla, zastavilo sa mu dýchanie a jeho mozog bol 20 minút bez kyslíka.
Výtvarné umenie rovná sa ženská
Kája Saudek patril k popredným tvorcom českého komiksu, za čo si vyslúžil prezývku komiksový kráľ. Výtvarne sa podieľal aj na filmoch Václava Vorlíčka Kdo chce zabít Jessii? (1966) či Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970) Oldřicha Lipského. Kresby k filmu Kdo chce zabít Jessii vznikali vo väzení, kam sa Saudek dostal za „ohrozenie mravnej výchovy mládeže“. Vo svojej tvorbe sa totiž nevyhýbal nahotinkám. „V mojom prípade platí, že výtvarné umenie rovná sa ženské. Pred vojnou nás rodičia brali do letného tábora, kde sa panie a dievčatá opaľovali iba tak, všade bez. Keď jedna z tých tiet – mohla mať tak dvadsať – spozorovala, ako ju pozorujeme, tak si schovala lono pod sandál. To boli zážitky, ktoré nás formovali,“ povedal v rozhovore s Karolom Wolfom.
K filmu sa dostal vďaka láske. „Mohla za to Olinka Schoberová, najkrajšia herečka všetkých čias. Chodili sme spolu a ona ma zoznámila so scenáristom Milošom Macourkom. Ten hneď spoznal, že viem kresliť. Dohovorili sme sa celkom rýchlo.“
Na začiatku bola Snehulienka
S Milošom Macourkom spolupracoval aj neskôr. Macourek je autorom scenára k Saudkovmu najslávnejšiemu komiksu Muriel a andělé (1969). Vychádzal na pokračovanie v časopise Mladý svět, ale nie dlho – v Československu sa totiž začala normalizácia a kompletná podoba komiksu sa tak k čitateľom dostala až v roku 1991. Keď pred šiestimi rokmi odborníci v ankete komiksového informačného servera Komiksárium hľadali najlepší český komiks všetkých čias, zvíťazilo prváve toto Saudkovo dielo.
Pôvodne malo vzniknúť dvanásť pokračovaní Muriel, nakoniec však v roku 1970 vzniklo iba jedno – Muriel a oranžová smrt, ktoré sa k čitateľom dostalo až v roku 2009. Niektoré postavy komiksu mali skutočné predobrazy -krásnu lekárku Muriel namaľoval Saudek podľa Olinky Schoberovej, sexbomby československého filmu 60. rokov, ktorej vraj práve Saudek poradil, aby si svoje tmavé vlasy prefarbila na blond. Zlovestný generál Xeron vznikol podľa podoby brata Jana. Ďalším veľmi úspešným komiksom je Arnal a dva dračí zuby, ktorý Saudek vytvoril spolu s Ondřejom Neffom a podľa stránky comics.cz ide o najprekladanejší český komiks vôbec.
Kreslený svet Saudka zaujímal od detstva. „Keď sme boli s bratom malé deti, tak nás slúžka vzala do kina na Snehulienku a sedem trpaslíkov. Bolo to v roku 1939, vtedy sme mali štyri roky. Keď sa tam diali nejaké hrozné veci, tak sme slúžku potiahli za sukňu a povedali sme: Tak, a teraz ideme domov. Pretože sme tomu uverili. Ten film ma ovplyvnil na celý život,“ povedal Saudek v roku 1995 na besede so skautami v knižnici v Plzni.
Komiks ako gitara
Detstvo nemali Saudkovci ľahké. Ich otec bol Žid a viaceré zdroje uvádzajú, že bratia sa dostali do koncentračného tábora, kam boli vybraní ako identické dvojičky vhodné pre Mengeleho experimenty. Kája Saudek to však v rozhovore s Karolom Wolfom popiera. „Bolo by to krásne, keby sme tam naozaj boli a tú hrôzu prežili, ale musím priznať, že je to púha fikcia. Nič viac, nič menej.“ V koncentračnom tábore v Terezíne však skončil ich otec. Prežil, jeho bratia a ďalší príbuzní nie.
Po vojne sa Saudek začal zaujímať o americké komiksy a spolu s Janom kreslili aj vlastné dielka pre školský časopis. Štúdium mu znemožnila politická situácia a nerobotnícky pôvod. Saudek tak musel pracovať – najskôr ako technický kreslič, pri čom sa naučil precíznosti, neskôr ako kulisár vo filmových štúdiách na Barrandove. Po úspechu filmu Kdo chce zabít Jessie začal spolupracovať s viacerými periodikami, v rozlete ho zastavila normalizácia. Na začiatku 70. rokov spolupracoval Saudek s Mladým světom, neskôr kreslil pre pioniersky magazín Stezka či maľoval dekorácie a kreslil titulky a medzititulky pre Pioniersku lastovičku a program Okná vesmíru dokorán. Venoval sa tiež reklame, je podpísaný pod viacerými filmovými plagátmi.
Ako komiksový výtvarník spolupracoval s autormi ako Jaroslav Foglar (Modrá rokle, Ztracený kamarád), Miloš Nesvadba, Jaroslav Weigl (Lips Tullian, Černý Filip, Major Zeman) či Ondřej Neff (Arnal a dva dračí zuby). V roku 1979 nadviazal spoluprácu s Českou speleologickou spoločnosťou. Vďaka tomu mohol vydávať komiksy ako materiály pre jej vnútornú potrebu.
„Som šťastný, že brat môže konečne spať,“ komentoval brat Jan smrť umelca, ktorému, ako napísal kedysi Rudolf Křesťan, sa komiks stal „práve takým výrazovým prostriedkom ako niekomu inému bigbeatová gitara“.
