„Bol univerzálny zberateľ. Zbieral všetko – od kobercov, skla, porcelánu cez obrazy a sochy až po starý nábytok, staré knihy či mince. Keď ste k nemu vstúpili, ocitli ste sa v kabinete kuriozít,“ povedal Ivan Melicherčík. Publicista a zberateľ, ktorého Ernest Zmeták pred mnohými rokmi zaúčal do tajov zberateľstva.
„Navštívil som s ním veľa zaujímavým domácností aj starých grófskych usadlostí. Niekoľkokrát sme boli na južnom Slovensku. Bol som pri tom, keď kupoval od jednej starej grófky meissenský porcelán. Prahol po ňom dlhé roky, nakoniec sa mu ho podarilo získať. Kúpil tam aj kreslo a stolík, kde sedával Sándor Petöfi a recitoval. Inokedy zas kúpil habánsku pec, o ktorej si myslel, že je kompletná. Až doma v garáži zistil, že množstvo kachličiek chýba,“ pokračoval Ivan Melicherčík.
Foto: ARCHÍV SOGA
Ako „zelenáča“ ho vraj skúsený zberateľ varoval, aby si svoje rozhodnutie dobre rozmyslel. Zberateľstvo nie je žiadna zábavka, ale údel! Má si dávať dobrý pozor, aby si na ňom nevylámal zuby. Dobre mienenú radu sa snažil nebrať na vedomie, k srdcu si však zobral mnoho ďalších. Napríklad, že zbierka má byť kompaktná a ucelená. „Povedal mi, že by som mal ísť po jednej koľajnici a nikdy sa nevychyľovať z trasy. Zberateľ tiež niečo buduje a nemal by to byť guláš,“ spomenul Melicherčík radu, ktorej sa rozhodol držať. Na rozdiel od svojho „učiteľa“.
Zbierka ako dar? Len problémy
Starožitnosti, starožitnosti, starožitnosti. To boli tri najobľúbenejšie témy Ernesta Zmetáka podľa slov jeho manželky Danice Zmetákovej. Kunsthistoričky, ktorá žila s umelcom a vášnivým zberateľom jedenásť rokov. Už koncom šesťdesiatych rokov padlo rozhodnutie venovať rozsiahlu zbierku umeleckých diel galérii v Nových Zámkoch. Maliar, grafik a ilustrátor chcel, aby ostala v meste, v ktorom sa 12. januára 1919 narodil. Aj keď už dlho žil a tvoril v Bratislave.
Totalitný režim „normalizátorov“ namiesto toho, aby si mädlil ruky od radosti, že získal ako dar (a zadarmo!) kolekciu umelecký diel, „vyrábal“ problémy. Prešlo desaťročie, kým novozámocká galéria „papierovo“ vznikla. Začiatkom 80. rokov sa mohla konečne zmluva o zbierke, darovanej Ernestom a Danicou Zmetákovcami, napĺňať. Ani to nebolo jednoduché, pretože prvým sídlom galérie bola budova Domu služieb pri autobusovej stanici. Pre rozsiahlu zbierku, v ktorej bolo viac ako dvetisíc diel, to vraj neboli najvhodnejšie priestory.
Foto: ARCHÍV SOGA
„Pôvodná ponuka znela deväťdesiat diel prevažne európskeho umenia 16. a 17. storočia najvyššej kvality. Pre ne boli podmienky galérie úžasné, z nich však veľa vôbec neprišlo. Väčšina sa dostala do predaja na aukcii. V priebehu desiatich rokov potom postupne prišlo 2 145 diel, z toho 1 743 kresieb a grafík, ktoré majú obmedzený režim vystavovania. Vyzerá to, ako keby sme nedbali zmluvy, ale nie je to také jednoznačné,“ vysvetlila riaditeľka novozámockej Galérie umenia Ernesta Zmetáka Magdaléna Klobučníková.
V stálej expozícii je vystavených takmer 200 diel, ktoré dokumentujú výsledky ojedinelej viac ako štyridsaťročnej zberateľskej činnosti darcov. „Z celého radu diel s vysokou umeleckou kvalitou približujeme tie, ktoré poukazujú na výnimočnosť svojich zostavovateľov, ale aj na vzájomné väzby medzi jednotlivými školami a krajinami,“ uvádza sa na stránke Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch.
Foto: ARCHÍV SOGA
Od nadšenia k slzám
„Zažil som od začiatku Zmetákovo nadšenie z toho, že venuje zbierku mestu, v ktorom sa narodil. Lenže postupne prešlo do sklamania. Niekoľkokrát mi navrhoval, aby som bol dokonca riaditeľom tej zbierky. Neraz sme tam spolu chodili a vozili obrazy. Zmluva však bola veľmi zle nastavená, až brutálne presekla pupočnú šnúru medzi ním a darom,“ povedal Ivan Melicherčík.
Sklamanie malo aj iné podoby. „Keď si napríklad Ernest Zmeták o pár rokov neskôr požičal z darovanej zbierky Bazovského kresby a nevrátil ich v čase, ktorý sľúbil, chceli ho dať na súd. So slzami v očiach mi vtedy hovoril: Vidíš, Ivan, ako som s tou zbierkou skončil!“ pridal perličku publicista a zberateľ.
Keďže sa veci nevyvíjali tak, ako si darcovia predstavovali, radila Danica Zmetáková manželovi, aby zbierku rozdelil a časť ponechal v Nových Zámkoch a časť daroval Slovenskej národnej galérii. Odmietal so slovami, že ju nechce deliť a chce, aby ostala na jednom mieste. Bol jednoducho tvrdohlavý.
Nepríjemné skúsenosti viedli Ernesta Zmetáka k tomu, že s právnikmi hľadal nejakú „skulinku“, aby mohol darovaciu zmluvu zrušiť. Bola však napísaná ako dar a zatvárala tak cestu naspäť. Rozhodnutie darovať všetko Slovenskej národnej galérii prišlo neskoro.
„Kedysi som napísal o tomto probléme niekoľko veľkých článkov v denníku Práca. Boli v nich aj vyjadrenia vedenia SNG, aj ministra kultúry. Napokon však Zmeták so žiadosťou, aby bola pôvodná darovacia zmluva zrušená a aby zbierku dostala SNG, nikde nepochodil,“ konštatoval Ivan Melicherčík.
Foto: ARCHÍV SOGA
Hypotézy a zaručené informácie
Madona s Ježiškom obklopená dvoma svätcami. Maľba Santa conversazione (Svätý rozhovor), ktorú vytvoril po roku 1516 Francesco Rizzo da Santacroce, patrí k najhodnotnejším dielam Zmetákovej zbierky. Štát ju nikdy nedostal.
Keď sa v decembri 2013 dražila v aukčnom dome SOGA umelecká pozostalosť Ernesta Zmetáka, neprejavil o benátsky renesančný obraz záujem nikto. Na minuloročnej septembrovej aukcii našiel kupca, ktorý zaň „dal“ len vyvolávaciu cenu 39-tisíc eur.
Agentúra „jedna pani povedala“ teraz šíri „zaručenú správu,“ že obraz je v Londýne. Aukčný dom nepodáva informácie o kupcoch. Ak nikto nepožiadal o vývoz, to ešte neznamená, že vzácny olej na dreve neopustil hranice republiky.
Na rozdiel od mramorovej Busty pápeža (podľa Giana Lorenza Berniniho) od neznámeho talianskeho sochára. Vyzerá to tak, že sa z nej „vykľul“ pravý Bernini, ktorý stvárnil Pavla¤V. „To dielo sme videli prvýkrát na dražbe. Nešťastne sa uvádza, že bolo pre nás. Nikdy nebolo v našich zoznamoch,“ zdôraznila Magdaléna Klobučníková.
Expertízy chcú veľa času a peňazí
„Sme presvedčení, že sochu vytvoril Bernini. Potvrdzujú to expertízy historických dokladov od popredných odborníkov, ktorí na nich pracovali mesiac,“ odpovedala na otázky Pravdy Amy Hood z losangeleského Gettyho múzea, ktoré za bustu zaplatilo 30 miliónov eur. Výšku sumy však potvrdiť odmietla s tým, že podobné informácie neposkytujú.
Podľa slov Danice Zmetákovej mramorovú plastiku doma nikdy nevidela. Pritom nebývali v kaštieli, spočiatku sa museli uskromniť s dvoma izbami. A socha vysoká 78 cm s podstavcom vyšším ako meter nie je papier, ktorý sa stratí za skriňou.
„Nikdy som ju nevidel. Zmeták sa ani nesnažil ukázať mi všetko. Podľa toho, čo mi hovoril, mal neobyčajne vzácne umelecké diela. Som presvedčený, že skutočne ide o Berniniho. Považujem to za jeho tajomstvo. Asi bola šperkom jeho zbierky a mal ich viac. Neviem, kde sú,“ povedal Ivan Melicherčík. Podľa neho bol Zmeták chodiacou encyklopédiu. Vedomostne podkutým odborníkom a sčítaným znalcom talianskeho umenia, " ktorý v tom čase strčil všetkých kunsthistorikov do vrecka".
Foto: SOGA
Odborné expertízy si vyžadujú veľa času a veľa financií. Zatiaľ stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Aukčná spoločnosť spolu s odborníčkou so SNG usúdili, že Bernini to nie je, Sotheby's, ktorá predaj sprostredkovala, aj Gettyho múzeum tvrdia, že socha je dielom talianskeho barokového umelca.
