„Zaujalo nás napätie, ktoré vyvoláva kontrast medzi Zelinkovými a Brousilovými prácami na pomedzí intuitívneho a konceptuálneho, súkromného a spoločného, konkrétneho a univerzálneho,“ zdôvodnili odborníci svoje rozhodnutie.
„Najbližšia je pre mňa moja rodina, tak som sa rozhodol vytvoriť o nej dokument,“ povedal pre Pravdu Ján Zelinka. Na pódiu sú otec a matka, okolo nich dvaja synovia, dcéra a pes. Nie sú to však obyčajné figúry. „Všetkých vrátane seba som nahrabal do hliny a odtlačok, ktorý po každom ostal, som vylial betónom. Je to stopa každého jedného z nás,“ pokračoval tridsaťsedemročný sochár.
Foto: KATARÍNA HUDAČINOVÁ
„Ukázalo sa, že veľký problém je z hliny vyjsť,“ pridal novú skúsenosti. Rád experimentuje a skúma možnosti rôznych materiálov. Z organických foriem tiel svojich najbližších vytvoril stopy, pripomínajúce pozostatky ľudí železnej doby, ktoré objavili v rašeliniskách severozápadnej Európy. Jeho tajomná a veľkolepá inštalácia Dokument je reflexiou na tému „čo tu po človeku vlastne ostane“.
Téma rasovej nerovnosti vyplynula Radkovi Brousilovi z jeho fotografickej praxe. „Aj so súčasnou digitálnou technológiou je problematické zachytiť čiernu farbu pokožky. Senzory nie sú vyrobené tak, aby sa dalo zaostriť na tmavé body, takže objekt musí byť presvetlený alebo svetlý,“ povedal pre náš denník tridsaťpäťročný výtvarník.
Fotografie mu však nestačili, jeho The Ultimate Norm je inštalácia. Nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa zaoberal fotografickým ateliérom a pracovnými nástrojmi fotografa. „Chcel som do galérie preniesť fotografický stôl, na ktorom je čierny papier slúžiaci ako nekonečné pozadie. Ale nie doslovne, vyrobil som inštaláciu pozostávajúcu z troch druhov dreva, ktorého tóny majú reflektovať rôzne farby pleti,“ vysvetlil. „Inštalácia je postavená na dôkladnom výskume a spochybňuje naše predpoklady o konštrukcii pravdy v obraze, čím vyvoláva otázky o vnímaní a taktike viditeľnosti a neviditeľnosti,“ zhodnotili odborníci.
Po prvý raz v dvadsaťročnej histórii Ceny Oskára Čepana sú víťazi dvaja. Organizátor súťaže Nadácia – Centrum súčasného umenia zatiaľ nerozhodol, ako medzi nich rozdelí finančnú odmenu 2 600 eur, dvojmesačný pobyt v New Yorku a dvojmesačný rezidenčný pobyt v Youkobo Art Space v Tokiu. Do jubilejného 20. ročníka súťaže sa tento rok prihlásilo 56 výtvarníkov do štyridsať rokov. Víťazné diela Radka Brousila a Jána Zelinku budú spolu s prácami ďalších finalistov Františka Demetera a Viktora Fučeka vystavené v košickej DIG Gallery do 8. novembra.
