Oscara za architektúru získal experiment

"Nielen víťazná, ale každá z nominovaných stavieb je niečím výnimočná," povedal Štefan Moravčík, architekt a člen medzinárodnej poroty, ktorá rozhodovala o Cene Dušana Jurkoviča.

26.11.2015 15:00
debata (1)

Laureáta 51. ročníka najvýznamnejšieho architektonického ocenenia na Slovensku s najdlhodobejšou tradíciou, ktoré udeľuje Spolok architektov Slovenska, vyhlásili v stredu podvečer v bratislavskej Redute.

Cenu Dušana Jurkoviča získal rodinný dom na... Foto: ARCHÍV AUTOROV JÁNA STUDENÉHO A DAVIDA KOPECKÉHO
32-cena dusana jurkovica rodinny dom partizanska Cenu Dušana Jurkoviča získal rodinný dom na Partizánskej v Bratislave autorov Jána Studeného a Davida Kopeckého.

„Víťaz – rodinný dom na Partizánskej v Bratislave – je ojedinelý, pretože spojenie architekta a investora v jednej osobe umožnilo zájsť až na kraj experimentu,“ pokračoval porotca. Pôvodný dom ostal zachovaný, ale citlivo zrekonštruovaný. „Do ulice otvorený minimalistický funkcionalistický ateliér z neomietnutého betónu a skla – pôvodne garáž – je obohatením verejného priestranstva. Nadstavba je voľná sochárska kreácia. Architekt skúšal, čo je možné v Starom Meste sformovať tak, aby to odrážalo vplyvy okolitého prostredia, a zároveň ide o pôvodnú umeleckú výpoveď architekta,“ vysvetlil Moravčík.

„Mali sme možnosť nahradiť starý dom novostavbou. Keďže sme v ňom však už predtým istý čas bývali, rozhodli sme sa jeho hodnoty zachovať. Sú prítomné nielen na parcele, ale v celej štvrti. To, čo sme k nemu pridali, naznačuje, ako sa môže rezidenčná štvrť v budúcnosti vyvíjať a ako ju môžu súčasné tendencie modernej architektúry meniť,“ povedal tohtoročný laureát Ceny Dušana Jurkoviča architekt Ján Studený.

Zaujali výnimočnosťou

O prestížne ocenenie tento rok súťažilo dvadsať projektov. Okrem víťaza rozhodla porota aj o troch nomináciách. Za „koncept usporiadania vnútorných priestorov na viacerých úrovniach a precíznosť i dokonalosť detailov“ ocenila rodinný dom K2 v Banskej Bystrici (Branislav Hovorka, Martin Paulíny). Vyzdvihla „vyváženosť medzi nízkorozpočtovým riešením a urbanistickými kvalitami“ obchodného domu v Brezne (Igor Lichý, Tomáš Šebo, Pavol Remšík, Emanuel Zatlukaj) a „komplexnosť a vyrovnanosť návrhu“ rodinného domu vo Vrakuni.
Jedna z troch nominácií patrí aj Domu K2 v...
Nomináciou ozdobila porota aj Rodinný dom...
+3Obchodný dom Brezno získal nomináciu

Zoznámiť sa nielen s víťazným dielom a nominovanými prácami, ale so všetkými súťažnými stavbami možno prostredníctvom fotografií a návrhov na výstave v Galérii Spolku architektov Slovenska na Panskej ulici, ktorá potrvá do 10. decembra.

„Všetky súťažné diela vznikli z privátnych zdrojov. S poľutovaním sme skonštatovali, že v nedostatočnej miere sa v súťaži objavujú občianske stavby, ktoré vznikli ako verejná objednávka. Môže to znamenať, že štát neinvestuje do stavieb slúžiacich verejnosti, alebo keď sa už verejné zákazky realizujú, nedosahujú požadované kvality, aby mohli byť posudzované v konkurencii s najlepšími,“ zhrnul názor poroty Štefan Moravčík.

Kontroverzný špičkový architekt

Stavby Vladimíra Dedečka nemôžu nechať nikoho chladným. Niektoré – ako napríklad budovu Slovenskej národnej galérie – prijíma verejnosť kontroverzne. Mnohí „domáci“ volajú po tom, aby ju zrovnali so zemou, lebo ju považujú za reprezentanta socialistickej architektúry. Odborníci zo zahraničia zas obdivujú, s akou citlivosťou dotvoril priestory starej stavby.

Laureát Ceny Emila Belluša Vladimír Dedeček sa... Foto: ARCHÍV VLADIMÍRA DEDEČKA
A 1621-68 Laureát Ceny Emila Belluša Vladimír Dedeček sa autorsky podpísal aj pod areál Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Tohtoročný laureát Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo je jediným slovenským architektom, ktorého stavbu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku už počas jeho života. Stala sa ňou aula Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorou sa začalo vrcholné obdobie jeho tvorby.

„Všetky veľké reprezentatívne národné budovy, ktoré navrhoval – národná galéria, národný archív aj nepostavená slovenská technická knižnica – sú nielen technické, politické a národné stavby, sú to aj symboly kultúry. Hoci sú dnes často považované najmä za spoločensko-politické monumenty, sú navrhnuté s kultúrnou schopnosťou starými monumentmi otriasť a stavať ich inými, neskoromodernými spôsobmi,“ povedala včera v slávnostnom laudatiu riaditeľka SNG Alexandra Kusá.

Bohatstvo a podoby tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej architektonickej scény predstavuje výstava Architekt Vladimír Dedeček vo foyeri Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Známy neznámy Juro Tvarožek

„Juro Tvarožek bol architekt, ktorý vedel vypočuť želanie investora. Keď išlo o stavbu vidieckeho charakteru, priklonil sa štylizáciou k motívom ľudovej architektúry. Keď išlo o stavbu pre mestské prostredie, priklonil sa k vtedy aktuálnym funkcionalistickým zásadám. Bol skrátka flexibilný,“ povedal Miro Hrdina, autor monografie Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ, ktorá mu vyniesla Cenu Martina Kusého.

K najznámejším Tvarožkovým stavbám, zaraďovaným medzi priekopnícke diela slovenskej architektúry 20. storočia, patrí kaviareň Metropol a predovšetkým budova bývalej Mestskej sporiteľne v Bratislave. „Pri jej stavbe použil ako prvý na Slovensku vtedy revolučnú fasádu zavesenú na železobetónovom skelete, ktorá je zároveň vnútri krásne riešená a presvetlená,“ dodal Hrdina. Za vydavateľské aktivity, ktoré sprístupňujú širokej verejnosti hodnoty historickej architektúry, získalo cenu Martina Kusého vydavateľstvo Marenčin PT.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #architektúra #stavby #Cena Dušana Jurkoviča