Ivana „Laila“ Drobná bola kedysi šéfredaktorkou istého magazínu, v rámci ktorého chcela čitateľom ponúknuť aj obrázky, ktoré by si dospelí vyfarbovali. Nápad sa jej vtedy nepodarilo dotiahnuť, neskôr sa však k nemu vrátila. Vymaľovávanie bolo totiž pre ňu relaxom a veľa možností nebolo. „V rôznych výpredajoch som hľadala rôzne publikácie, ktoré by sa naozaj dali vymaľovať. Jednou z mojich najobľúbenejších bola taká hrubá buchla plná komiksových hrdinov. Bola celá čiernobiela, čiže úplne ideálny podklad. Trošku som sa za to aj hanbila, ale zároveň pokresliť knihu znamenalo aj určité rebelantstvo,“ hovorí Drobná.
Foto: Martin Haburaj
Od tisícov k miliónom
Keď bola na výlete v Londýne a zverila sa s nápadom na svoju Omaľovánku kamarátovi, posmelil ju, aby do toho išla. „Vravela som mu, že som to už skúšala, ale ľudia mi posielali samé hovadiny, alebo sa mi ani neozvali, alebo sa im to zdal byť hlúpy nápad – prečo by nejaký autor mal robiť niečo, čo budú iní ľudia vymaľovávať? Kamarát mi však hovorí: Ale teraz už máš predsa oveľa viac kontaktov. Mal pravdu, a tak som to skúsila.“
Do týždňa začala písať svojim tvorivým známym. Sama totiž kresliť nevie, ale ako projektová manažérka vedela veci zabezpečiť produkčne. „Na Slovensku v tom čase nič podobné nebolo,“ hovorí Drobná a priznáva, že v Londýne ju inšpirovala (hoci prvotný nápad mala oveľa skôr) aj kniha obrázkov na vyfarbovanie Tajomná záhrada (2013) od škótskej ilustrátorky Johanny Basfordovej. Jej pôvodný náklad bol 13-tisíc kusov, dnes sa z nej predali už vyše 2 milióny. Basfordovej kniha spolu s francúzskou zbierkou stovky antistresových obrázkov na vymaľovanie postupne vo svete rozpútala určitú mánia a dnes je knižným fenoménom. V roku 2014 k nám ešte tento vo svete stúpajúci trend zďaleka nedorazil. Dnes je v rebríčku 20 najpredávanejších kníh portálu Amazon 9 vyfarbovacích kníh pre dospelých, v rebríčku Panta Rhei je to 5 z 18 najpredávanejších publikácií.
Foto: Martin Haburaj
Stačí nechodiť po večeroch von
„Uvažovala som o tom, že oslovím nejakého vydavateľa, už si to presne nepamätám, lebo to bolo dávno. Myslím, že som aj niekoho kontaktovala, ale neozvali sa mi. Prišla som však na to, že si to vlastne zvládnem vydať aj sama. Volala som do Matice slovenskej, či potrebujem mať ISBN (medzinárodné štandardné číslo na identifikáciu kníh). Zasmiali sa, že veď sú to obrázky bez textu a nie sú knižnou publikáciou, tak ho nepotrebujú. To ma potešilo, pretože mi odpadla ďalšia papierovačka. V Matici ma tiež upozornili, že by bolo dobré mať s výtvarníkmi autorské zmluvy, že každý súhlasí s publikáciou svojho diela. Ich rada mi pomohla,“ hovorí Drobná, ktorá však bola stále iba na začiatku svojej cesty. „Povedala som si: čo potrebujem? Trošku peňazí – nakoniec ich bolo celkom dosť, ale ustála som to. Keď chvíľu nechodíte po večeroch von a nekupujete si oblečenie a hlúposti, tak zrazu môžete vydať vlastnú ,knihu', zbúchanú doma za počítačom,“ hovorí Drobná, ktorá si musela nájsť aj niekoho, kto jej s Omaľovánkou pomôže graficky a pripraví ju do tlače. A, samozrejme, musela nájsť aj tlačiareň. „V Bardejove som našla skvelého tlačiara. Fantasticky sa mi venoval, hoci videl, že to nebude práve mega veľká zákazka, na ktorej ohromne zbohatne. Dve hodiny sme vyberali iba samotný papier. Ten je špeciálny, aby zniesol aj fixky, prípadne akvarel,“ vysvetľuje autorka projektu a dodáva, že detské obrázky na vyfarbovanie bývajú často na recyklovanom papieri a nebavili ju ani motívy v nich použité. „Mám tridsať rokov a naozaj sa mi nechce vyfarbovať kačičky, jednoducho potrebujem serióznu výzvu.“
Je ok prejsť za čiaru
Drobná tiež potrebovala nájsť niekoho, kto bude jej Omaľovánku predávať. „Nemám kasu, a kým by som si vybavila všetky povolenia, tak by som pravdepodobne zošedivela.“ „Ukecala“ ľudí z Cocopindy, ktorí sa venujú tvorbe a predaju originálnych tričiek. Jedno špeciálne „vymaľovávacie“ pripravili aj k Omaľovánke. Distribútora si nehľadala, pretože toho treba zaplatiť a finančne jej to nevychádzalo tak, aby sa dostala aspoň na nulu.
Prvú Omaľovánku vydala Drobná pred rokom a pol, práca na nej trvala pol roka. Príprava druhej jej už išla rýchlejšie. Vznikla za dva mesiace. Na rozdiel od prvej, do ktorej prispelo 16 autorov, a je vypredaná, Omaľovánka 2.0 obsahuje práce od 22 autorov. Sú medzi nimi mladé vizuálne umelkyne ako Alexandra Barth, Dominika Žáková či Martina Rozinajová, ktoré prispeli aj do prvej Omaľovánky. V druhej Omaľovánke, do ktorej vyberala spomedzi vyše päťdesiatky diel, sú podľa Drobnej napríklad komiksoví autori, ale aj ľudia, ktorí nikdy nič s umením nemali. „Snažila som sa zároveň veci vybrať tak, aby si v Omaľovánke každý našiel niečo svoje. Sú tam aj jednoduchšie ,detské' motívy, vtipné veci, dielka, ktoré naozaj nikto netuší, ako sa majú vyfarbovať. Dokonca je tam maketa domčeka, ktorý si môžete vyfarbiť a potom vystrihnúť a poskladať ako 3D. Vzniklo z toho naozaj 22 skvelých listov, ktoré nie sú zviazané , sú samostatne dané v takej zložke,“ hovorí Drobná o Omaľovánke, ktorú si možno kúpiť cez viaceré online portály či v kníhkupectve Ex Libris v SNG.
Drobná uvažovala už aj o tom, že by zozbierala vyfarbené práce, aby bolo vidno, ako rôzne sa dajú vymaľovať, ľudia sa však podľa nej hanbia. „Všetci si myslia, že keď prejdú s farbou za čiaru, tak to bude veľmi zlé. Rozmýšľala som, že spravím mini reklamnú kampaň na facebooku: prešiel som za čiaru a všetko je ok. Neviem, prečo sa toho boja – veď si to urobili podľa seba a nič sa nedeje.“
