Všetci traja umelci sa narodili po nežnej revolúcii a s bývalým režimom prišli do kontaktu len sprostredkovane. Socializmus vnímajú so sviežim nadhľadom, nefetišizujú ho. V ich podaní je módne chladný, minimalisticky strohý a univerzálny.
Veľkoplošné fotografie Natálie Evelyn Benčičovej dopĺňa zvuková inštalácia Arielle Ester, ktorá experimentuje s ruchmi, a videoart Adama Csoku Kellera. Výtvarník nadväzuje na Benčičovej diela a v kombinácii s archívnymi materiálmi skladá trefné anomálie súčasného sveta.
Mladá fotografka zachytáva inscenované výjavy s odstupom. Jej ľudské telá majú v čistom architektonickom priestore presnú funkciu, tvoria pravidelné štruktúry. Figúry sú súčasťou dokonale synchronizovanej masy. Človek je neživá priamka vedúca ku kolektívnej dokonalosti.
Koncepcia výstavy vyplynula zo sociálneho prieskumu umelcov. „Projekt sa menil na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí dobu zažili, a tým sa menil aj náš pohľad na socializmus,“ približuje Evelyn Benčičová. Umelci napokon našli prienik medzi dobou minulou a prítomnou. Metaforickým spojovníkom je strata identity a povinnosť byť súčasťou celku – sveta, kde sa ľudská individualita stráca v neosobnej mase.
„Nereflektujeme len minulosť, snažili sme sa vyjadriť medzigeneračné prepojenie a rozdiely,“ hovorí fotografka a dodáva, že projekt je unikátny práve tým, že ide o pohľad ľudí, ktorí túto dobu nikdy nezažili, a predsa ich nepriamo ovplyvňuje.
„Človeka zobrazujem ako vzor v rámci prostredia, čo symbolicky vyjadruje jeho postavenie v spoločnosti, v režime, kde musí zapadnúť do istej formy, geometrickej štruktúry. Dôležitý nie je jednotlivec, ale masa a tú vidíme, len keď sa pozrieme z diaľky,“ vysvetľuje umelkyňa. Táto symbolika charakterizuje všetky diela výstavy. Asymptote vzbudzuje dojem „bezčasia“, umelci použili archívny materiál v novom kontexte.
„Takú výpravnosť, ako mala kedysi spartakiáda, sa nám dosiahnuť nepodarilo, ale podľa možností sme sa k tomu fotografiami snažili priblížiť. Väčšina priestorov, kde sme fotili, má dobový význam,“ hovorí Benčičová. Špeciálnu funkciu má Slovenský rozhlas a výstava sem podľa nej skvele zapadla. Asymptote si môžete pozrieť do 31. marca. Galéria Slovenského rozhlasu je otvorená každý pracovný deň od 13. do 17. h.
