Inšpirovala ju aj putovná výstava prestížnej World Press Photo, ktorú pred šiestimi rokmi predstavil festival Mesiac fotografie.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Aké boli ďalšie dôvody založenia súťaže novinárskej fotografie?
Aby sme zlepšili a skvalitnili vizuálnu podobu našej žurnalistiky a médií, bolo treba začať s fotografiou. Pre fotožurnalistov je súťaž veľmi dôležitá. Keby ich nezaujímala, neprihlasovali by do nej toľkí svoje práce. Keď si pozeráme tlač, mnohokrát ani nevieme, kto je autorom fotografií. Alebo vídame ich práce, ale nikdy sme ich tvorcu nevideli. Keď však získa niektoré z ocenení, stane sa zrazu viditeľným. Navyše mnohí dovtedy nikdy nevystavovali – až na výstave najlepších fotografií Slovak Press Photo. Pre nich je to radosť a na fotografie sa príde pozrieť rodina, kamaráti. Ale aj povzbudenie a motivácia ku kvalitnejšej práci. Okrem toho je dôležitá aj skutočnosť, že súťaž dokumentuje najmä život na Slovensku.
Prvý ročník Slovak Press Photo sa konal v roku 2012. Ako sa vám darí napĺňať predstavy, s ktorými ste projekt rozbiehali?
Je to beh na dlhú trať. Začali sme na zelenej lúke a ideme krôčik za krôčikom. V prvom ročníku sme sa učili. A učíme sa stále, ako ísť ďalej. Kvalita súťaže závisí od kvality odbornej poroty. Pozývame do nej každoročne popredných svetových fotografov, ktorí posúvajú hranice novinárskej fotografie. Napríklad minulý rok bol predsedom poroty Stanley Greene, v New Yorku a Paríži žijúci americký fotograf, ktorý má na konte päť cien World Press Photo.
Foto: Róbert Tappert
Netajil, že mnohé zo súťažných prác by obstáli aj vo World Press Photo. A zároveň kriticky reflektoval fotografie v kategórii aktualita.
Pripomenul, že ani fotografie aktualít nesmú byť prvoplánové, mali by byť premyslené a vopred pripravené. Aj preto nám agentúra Noor združujúca dvanásť popredných svetových fotografov, ktorej je jedným z vlastníkov, ponúkla dvojročný projekt. Jeho cieľom je skvalitnenie práce našich fotožurnalistov.
Foto: MICHAELA KOLEKOVÁ
Má projekt už jasnejšie kontúry?
Tento rok začíname, zháňame peniaze. V Bratislave najskôr začnú fotografi z agentúry Noor, čo v arabčine znamená svetlo, robiť workshopy pre našich aj zahraničných fotografov. Následne vždy vo dvojici – jeden náš fotograf a jeden z agentúry – budú mapovať Slovensko na rozličné vytypované témy, napríklad ekológia, prírodné bohatstvo, EÚ… Z ich prác by mala vzniknúť putovná výstava, ktorá najprv absolvuje cestu po slovenských mestách a potom pôjde do zahraničia. Ďalším výstupom bude knižná publikácia. V čase, keď predsedáme Európskej únii, bude dvanástka fotografov svetového mena, ktorí budú spolupracovať s našimi fotožurnalistami a vytvoria projekt mapujúci našu krajinu, jedinečná príležitosť. Niečo také sa nemusí zopakovať.
V 3. ročníku ste otvorili súťaž aj pre zahraničných autorov. Zdalo sa vám málo domácich záujemcov?
Už v roku 2014 pribudla kategória stredoeurópska fotografia. Nerobili sme žiadne promo, napriek tomu sa prihlásili autori z Maďarska, Česka či Poľska. V roku 2015 pribudli Bielorusko a Ukrajina. Hlavným dôvodom však bola snaha zvýšiť možnosti tvorivej konfrontácie našich fotožurnalistov so zahraničnými.
Minulý rok zas pribudla kategória krátke video. Fotografia už nestačí?
Fotografia dokumentuje okamih, krátke video ukáže celú situáciu. Spravodajské video z rôznych akcií, tlačových besied či podujatí dokáže na portáloch povedať všetko. Stačí headline, napísať čo, kde a kedy sa deje a nepotrebujete rozšírené správy, dlhé texty alebo podkladať komentárom nejaký názor. Ľudia si ho vedia spraviť sami. Navyše mnohí fotografi robia tiež krátke videá, čiže pracujú aj s týmto médiom.
Foto: Michal Burza
Ministerstvo kultúry prispieva na Slovak Press Photo od začiatku. Na projekt to však sotva stačí…
Finančné náklady na projekt sú obrovské. Tento rok štartuje 5.¤ročník, čo je malé jubileum. Pripravujeme veľa zmien. V porote sú veľmi zvučné mená ľudí, ktorí chcú prísť pomôcť slovenskej fotožurnalistike aj súťaži, aby sa zasa posunula ďalej. Dúfame, že nový fond na podporu umenia bude štedrejší a jeho podpora adekvátna veľkosti projektu, ktorý prezentuje našu krajinu aj v zahraničí.
S akými novinkami príde 5. ročník?
Je ich veľa a dozviete sa ich na tlačovej konferencii 18. mája. Novinka, ktorú zatiaľ prezradím jedine vám, je, že 5.¤ročník otvorí medzinárodnú kategóriu pre študentov.
Nie sú zárukou podpory z iných zdrojov úspechy predchádzajúcich ročníkov? Žiaľ, nie. Nie sme hokejový zápas, na ktorý príde množstvo divákov a všade sú logá, reklamy, televízne spoty. Pohybujeme sa v oblasti kultúry, čiže negenerujeme zisk. Robíme výstavy, aby ľudia videli tvorbu našich fotožurnalistov či už z médií, alebo voľných fotografov. Vynikajúci fotograf, dokumentarista, pedagóg a výnimočný človek Jindřich Štreit, ktorý bol tri roky členom poroty, nám povedal, že kvalita súťažných fotografií z roka na rok stúpa. Slová muža, ktorý v živote niečo dokázal, sú pre nás hnacím motorom.
Foto: MAŇO ŠTRAUCH
Aj pri zháňaní financií na pokrytie rozpočtu?
Život na Slovensku nie je jednoduchý a zohnať peniaze na kultúrny projekt je zložité. Od januára vždy odznova musíme presvedčiť firmy aj ľudí, aby prispeli. Vypísali sme aj granty, v tejto chvíli však netušíme, nakoľko budeme úspešní.
Už dva roky zverejňujete najskôr fotografiu a meno držiteľa Grand Prix, ďalšie výsledky o mesiac neskôr. Aby sa o projekte viac hovorilo?
Nie, vysvetlenie je veľmi jednoduché. V prvých ročníkoch sme museli riešiť otázku, akú fotografiu dať na katalóg. A nechceli sme nikomu krivdiť, takže to bolo zložité. Rozhodli sme sa preto, že víťazná fotografia laureáta hlavnej ceny Grand Prix bude na obálke katalógu a všetkých mediálnych výstupoch, čo nám situáciu zjednodušuje. Nemusíme nič tajiť ani dokončovať materiály v poslednej chvíli.
Pomáhal vám v USA žijúci Paul Martinka, ktorý bol predsedom poroty 3. ročníka súťaže, pri príprave výstavy na slovenskom generálnom konzuláte v New Yorku?
Američan so slovenskými koreňmi Paul Martinka, ktorý je fotografom New York Postu, nám pomohol nielen s výstavou. Vybavovať zo Slovenska podujatie, ktoré sa odohráva v Spojených štátoch, je totiž mnohokrát nesmierne zložité. V súčinnosti s nami vybavoval veľmi veľa záležitostí od prepravy fotografií cez rámovanie a veľa ďalších „drobností“. Zoznámil nás aj s prezidentom a viceprezidentom New York Press Photo Association, s ktorými sme sa dohodli na spolupráci. S generálnou konzulkou teraz pracujú na tom, aby našli v New Yorku pre Slovak Press Photo galériu, ktorá by v septembri prezentovala výstavu súťaže pri príležitosti zasadnutia OSN. Necháme sa prekvapiť, ako všetko dopadne.
Foto: Pravda, IVAN MAJERSKÝ
Prečo neraz pripomínate, že sa nepasujete do roly odborníčky na fotografiu?
Súťažné fotografie nehodnotím, na to je odborná porota. Vždy som síce pri ich posudzovaní, ale nedovolím si zasahovať do hodnotenia porotcov a rešpektuje ich rozhodnutie. Navyše súťaž je anonymná, takže keď sa rozložia fotografie, vôbec nevedia, kto je ich autorom.
Zdôrazňujete, že ste „len“ manažérka projektu, ktorá sa stará sa o „biznis“. Čo je teda úlohou riaditeľky Slovak Press Photo?
Mnohí netušia, že len čo sa skončí jeden ročník, začína sa ďalší. Všetko musíme vyúčtovať, vypísať desiatky grantov, partnerom poslať vyhodnotenie a vecné plnenie, ako boli ich peniaze použité, vyúčtovať DPH a pripravovať materiály na nasledujúci ročník. Som riaditeľka, manažérka, „zháňač“ peňazí, ale aj šofér, pomocná sila pri inštalovaní výstav, mnohokrát aj psychológ, čiže dievča pre všetko. Inak to nejde.
