Okolo piva vzniklo veľa krásneho a vtipného – napríklad aj film Postřižiny! Staré pivovary mali svoj pôvab, mnohé pivárske krčmy sa stali naozaj legendami. Patrili k nim – a niekde je to tak dodnes – podpivníky, malé tácničky z tvrdého papiera, ktoré bránili tomu, aby sa na stole vytvárali mokré mapy z pohárov, ale zároveň stoly zdobili. Každý slávny pivovar alebo piváreň mali svoje špeciálne námety, ktoré sa na podpivníkoch objavovali. Často si ich ľudia brali ako suveníry. Nie že by sa maliar Ján Hrčka pustil priamo do maľovania podpivníkov, ale inšpirovali ho. Urobil cyklus malieb, na ktorých sú výjavy podnietené družným životom na rôznych posedeniach pri pive, kde sa všetko preberá. Je tam reč aj o politike, o láske, o svete a živote, takže – okolo piva sa krúti všetko, maľovať je čo. Napríklad aj čašníčku!
Foto: Galéria Čin Čin
Ako napísal kurátor výstavy Jakub Hvězda, maliar Hrčka „píše“ poviedku o pivných tácňach cez maľbu, skúma, kam sa dnes dostala „pivná kultúra“ a konštatuje jej úpadok. Pivo nebolo síce pôvodne na Slovensku až taký obľúbený nápoj ako v Česku, ale má aj u nás svojich priaznivcov, patrí do slovenského prostredia. A pije sa aj skoro všade vo svete. Už je to však naozaj iná „kultúra“ – je aj v plechovkách, pije sa z fľašky, čaká na smädných v domácich chladničkách. Už sa toľko pri pive nevysedáva, najmä nie pri pivovaroch, ktoré by si samy pivo varili a obstarávali vlastnými výtvarnými detailmi. Ako sa však kedysi inšpiroval príbehmi z krčiem spisovateľ Hrabal, našiel sa aj mladý umelec, ktorý vo svete piva získal podnety a spracoval ich nie slovom, ale obrazom. Je to tiež zaujímavé, hoci – Hrčka dáva do svojej tvorby veľa odstupu. Neilustruje, netlmočí, ale uvažuje, skúma a zosmiešňuje.
Kurátor Hvězda o tom hovorí: „Podtácňa sa na výstave stáva doslova legendou, ktorá poodhaľuje príbeh týchto „hračiek“ štamgastov. Autor neholduje lyrizujúcej krehkosti, nie je jemný, jeho tvorba pôsobí drsne a útočne. Také boli aj prvé „pratácky“, ktoré bývali často sfarbené tmavočerveno alebo boli tmavozelené a nepôsobili práve hygienickým dojmom. Väčšinou boli vlhké a hostili celé kolónie baktérií a nevábne zapáchali.“ Takže tak – na výstave je atmosféra starých krčiem – aj to príjemné z nich, ale aj to hnusné.
A ešte niečo o autorovi: Ján Hrčka sa narodil v Bratislave (5. 10. 1988), študoval na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru propagačné výtvarníctvo (2004 – 2008) a potom maľbu na VŠVU. Keď si všimneme názvy jeho výstav a prác, hneď je jasné, že mu je humor blízky: Tekutý sveter, Parketový lev a barový romantik, Z fabriky do krčmy… Dočkal sa už aj ocenení: V roku 2014 bol napríklad finalistom súťaže Nadácie VÚB v oblasti maľby. Je tiež členom maliarskeho kolektívu BAnda, ktorá pôsobí v Česku aj na Slovensku, je tiež hudobník – hrá na bicích a figuruje aj ako spevák v niekoľkých punkových kapelách.
