Na jeho rozsiahlej retrospektíve s názvom Oslava maľby v Galérii mesta Bratislavy sa rozhodne nikto nenudí. Každým obrazom premyslene atakuje nielen všetky zmysly, ale aj myšlienkový svet návštevníkov. Škoda, že výstavy, na príprave ktorej spolupracoval, sa už maliar nedožil. Zomrel 11. februára minulého roka.
Foto: GMB
Stodvadsaťtri vystavených diel predstavuje cestu hľadania a objavovanie originálneho maliara od konca päťdesiatych rokov až do roku 2014. Na slovenskej výtvarnej scéne bol solitérom. Napriek tomu, že raz „hosťoval“ na výstave galandovcov, inokedy so skupinou Konfrontácie a istý čas bol aj členom brnianskej skupiny Parabola.
Pre tých, čo si nepamätajú Filove začiatky, je úvod výstavy doslova objavom. Neveľké obrazy z čias po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave napovedajú, ako nachádzal vlastnú cestu. Aj to, že dobre poznal, čo sa odohráva vo všetkých druhoch a žánroch umenia prinajmenšom v Európe aj dobové trendy. Postupne z jeho diel mizli stopy reality a nahradili ich vzrušujúce štruktúry, expresivita abstrakcie a gesto.
Foto: GMB
Už začiatkom šesťdesiatych rokov patril medzi výrazné zjavy slovenskej aj medzinárodnej výtvarnej scény. Jeho obrazy vystavovali napríklad aj v Paríži. Pripravenú veľkú výstavu v Zürichu mu však v roku 1971 strážcovia ideologickej čistoty socialistického umenia zakázali. A na dve desaťročia mu vyhradili miesto v kategórii „nežiaducich“ autorov.
Nevedel maľovať bez intenzity vzťahu
„Živil som sa učiteľovaním, a to mi dávalo maximálnu slobodu. Nebol som teda závislý od toho, či sa obrazy, ktoré namaľujem, predajú, alebo nepredajú,“ spomínal Rudolf Fila pre Pravdu, keď sa po roku 1989 jeho obrazy znovu vrátili aj do slovenských galérií.
Viac ako tridsať rokov učil rodák z Příbramu na Morave na bratislavskej Strednej škole umeleckého priemyslu, začiatkom deväťdesiatych rokoch na svojej alma mater. Len čo nastal čas, odišiel do dôchodku. Pedagogickú prácu nikdy neľutoval, hoci ho výrazne oberala o čas strávený v ateliéri.
Foto: GMB
S množstvo obrazov sa dokonca odmietal rozlúčiť. Aj preto ich v galerijných i súkromných zbierkach nie je veľa, čo zistili autori výstavy Jan Kukal a Ivan Jančár pri jej príprave. Pre expozíciu vyberali len vrcholné diela, ktoré zapožičali z majetku piatich štátnych galérií a dvadsiatich štyroch zberateľov. K šperkom retrospektívy patria rozmerné diptychy a triptychy, najmä však Leporelá, ktorými reagoval na inváziu spriatelených armád v roku 1968.
„Maľovanie je ako milovanie. Pre mňa je akt maľby a akt lásky čosi také identické, že je tam naozaj len rozdiel dvoch samohlások Neviem proste maľovať bez intenzity vzťahu,“ prízvukoval Rudolf Fila. Stopy intenzívneho vzťahu objaví aj menej pozorné oko na každom z vystavených diel.
Foto: GMB
Gestom a premaľbou „poznamenával“ najrôznejšie predlohy. Od kalendárov, cez cudzie grafiky a tlače až po kópie veľkých majstrov. Niekedy predlohy slávnych maliarov „kopíroval“ sám, zväčša však majstrovsky jeho manželka, vynikajúca reštaurátorka Dorota Filová.
Čo robí svetlo s pokožkou
Ženské telo nebolo Filovou témou odjakživa, v dlhoročnom cykle Telovky však dominuje. „Detail ľudského tela vyňatý z reality ozvláštňuje maliarsky dotyk, ktorý na niečo upozorní – anuluje, vyzdvihuje, posúva,“ osvetlil obľúbenú tému.
Obrazy, ktorým dominujú ženské akty, často vyvolávajú diskusie, akú časť tela ten-ktorý obraz zachytáva. „Anatomická identifikácia ,čo je to' nebude podstatná, ak nejde o konkrétny funkčný detail. Mňa nesmierne zaujíma, čo robí svetlo s pokožkou a čo s telom, tam sa vlastne začína analýza. Zobecnenie je trošku aj výzva pre diváka, ale nie k hádaniu sa o anatómii. Niekedy ma až pobaví, keď sa ľudia začnú pred mojimi obrazmi ohmatávať a zisťovať, kde čo majú na tele,“ s úsmevom a nadhľadom komentoval Rudolf Fila.
Podľa neho časopisy aj reklama zneužívajú fotogenickosť ženského tela. Zväčšenie malého detailu mu poskytovalo takmer „model sveta, ktorý bol výzvou na zásah, vniknutie a maliarske poznamenanie“.
Obrazy Rudolfa Filu rozprávajú príbehy. Nové, také, čo ešte neexistujú. Príbehy maľby a príbehy myšlienky. Výstava Oslava maľby rozpráva vzrušujúci príbeh hĺbavého maliara, ktorý nikdy nemyslel na komerčný úspech vlastnej tvorby. V Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy možno viesť tichý dialóg s originálnym maliarom do 5. júna.
