Possonia nie je Poznaň, ale Bratislava

Viete, že na prvom nádvorí Palazza Vecchia vo Florencii, ktoré zdobí štrnásť fresiek miest habsburskej monarchie, je aj veduta Bratislavy? V roku 1565 ju svet poznal pod historickým názvom Possonia.

03.05.2016 09:00
debata

Dodnes sotvakto z davov prechádzajúcich turistov tuší, o ktoré mesto ide. Na ďalších sú vyobrazené ďalšie mestá – Graz, Viedeň, Innsbruck, Linz, Praha, Pasov, Klosterneuburg, Stein am Rhein, Kostnica, Freiburg im Breisgau či Eberndorf.

Freska Possonia zdobí prvé nádvorie... Foto: MARGARÉTA MUSILOVÁ
43 Freska Possonia-Firenze2015 Freska Possonia zdobí prvé nádvorie florentského Palazza Vecchio.

Fresky vytvorili talianski maliari z dielne slávneho Giorgia Vasariho, životopisca florentských umelcov, architekta a dvorného maliara rodiny Medicejovcov. Išlo o svadobný dar k sobášu Johanny Rakúskej – dcéry Ferdinanda I. Habsburského – s Františkom I. Medicim. Nevestin brat Maximilián II. bol prvým uhorským kráľom, ktorého korunovali v Bratislave. „Svokor Cosimo II. chcel Johannu prekvapiť. Nechal nádvorie vymaľovať vedutami rakúskych miest, aby jej urobil radosť a priblížil jej domov,“ uviedla pre Pravdu archeologička Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Práve pohľad na Bratislavu 16. storočia nechala florentská radnica zreštaurovať pri príležitosti 450. výročia jeho vytvorenia ako prvý. Patril k tým, čo sa uchovali v najlepšom stave. Pri tejto príležitosti sa bude 4. mája v toskánskej metropole konať konferencia pod názvom Veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii (jej skrytý príbeh).

„Ako predloha slúžil pravdepodobne leták z korunovácie Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563, keďže je to jej najstaršie známe vyobrazenie. Po zreštaurovaní vynikli viaceré monumenty ako Rybárska brána, Vodná veža, mestské hradby a hrad,“ pokračovala Musilová. Jeden leták sa nachádza v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, druhý – farebný je majetkom Rakúskej akadémie vied. Obidva sú signované iniciálami HM. Predpokladá sa, že autorom bol buď Hans Mayr, alebo bratia Martin a Donat Hubschmannovci.

Iniciatívu reštaurovať fresku Possonia odštartoval Miroslav Musil, ktorý pôsobil v rokoch 2004 až 2006 ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme. „Archeologička Ivana Kvetánová s podporou Slovenského historického ustavu v Ríme študovala vo florentských a rakúskych archívoch, aby ziskala bližšie informácie k vzniku fresky, čo sa aj podarilo. A o tom bude výstava aj konferencia vo Florencii,“ spomenula Margaréta Musilová.

Názov Possonia prekladajú talianski turistickí sprievodcovia nesprávne ako Poznaň. „Mrzelo nás, že namiesto o Bratislave hovoria o poľskom meste. Pritom Palazzo Vecchio navštívia ročne milióny návštevníkov. Rozhodli sme sa preto, že na konferencii aj výstave budeme informovať tiež o korunovačných slávnostiach v Bratislave. A predstavíme aj predobraz, podľa ktorého bola freska veduty vytvorená,“ povedala námestníčka primátora Bratislavy Iveta Plšeková. Recipročná konferencia, na ktorej predstavia aj digitálnu fotografiu fresky Possonia, sa uskutoční na jeseň v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Possonia #Palazza Vecchia