Ožívajú zabudnuté príbehy židovskej komunity

Opona na svätostánok zas pamätá časy slávneho bratislavského rabína Chatama Sofera. Doteraz nevystavované vzácne rituálne predmety, ktoré majú väzby na Bratislavu, predstavuje výstava Znovuobjavené dedičstvo v Židovskom komunitnom múzeu.

„Mnohí ľudia si predstavujú objavovanie dedičstva na spôsob Indianu Jonesa ako bojové dobrodružstvo. V archívoch a zbierkach však objavujeme predmety, ktoré sa nám výskumom podarí dostať do súvislostí. Stačí prvotný impulz a dokážeme oživiť zabudnuté príbehy židovskej komunity,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Ako príklad uvádza fotografiu mladého rabína. O učencovi s klobúkom sa nevedelo nič. „Akonáhle sa nám ho podarilo identifikovať, dokázali sme nájsť, kde Salamon Zalman Unsdorfer býval pred vojnou. Zistili sme, že bol duchovným vodcom spolku, ktorý združoval mladých pracujúcich ortodoxných mužov. V roku 1944 zahynul v tábore Auschwitz a jeho potomkovia dnes žijú v newyorskom Brooklyne,“ opisuje Maroš Borský.

K najväčším objavom patrí prikrývka na čítací pult synagógy a vrchná časť opony na svätostánok zo štvordielnej súpravy od rodiny Franklovcov z rokov 1863–1864. „Ďalšie dve časti, oponu a plášť na tóru, som na svoje veľké prekvapenie videla minulý rok v Múzeu Izraela v Jeruzaleme. Vystavovali ich ako nové prírastky. Na rozdiel od našich sú dokonale zreštaurované,“ hovorí kurátorka Jana Švantnerová. Nevedno kedy a kto ich vyviezol do zahraničia. Cez viacero rúk sa pravdepodobne dostali na legálne aukcie, kde ich popredná izraelská inštitúcia zakúpila do svojich zbierok.

Jemný kvetinový ornament v secesných krivkách zdobí fragment opony na svätostánok. Venovanie prezrádza, že išlo o dar pre neologickú synagógu od rodičov doktora Jozefa Reissa. V texte zdôraznili, že sú poslednou generáciou rodu. „Našli sme jeho hrob s takmer identickými nápismi a odhalili tak ďalší smutný bratislavský príbeh,“ pripomína Maroš Borský.

Z rodiny Beckerovcov pochádzalo veľa vynikajúcich remeselníkov. Okrem strieborných vecí na každodenné používanie vyrábali aj rituálne predmety. Strieborný štít na tóru z roku 1813 je raritou nielen kvôli majstrovstvu jeho autora Fredericusa Beckera. Aj kvôli tomu, že v 18. a 19. storočí mali slobodné kráľovské mestá právo zamedziť vstup Židov do remeselných cechov. Len v Óbude a bratislavskom Podhradí mohli Židia pracovať so striebrom.

Iný príbeh rozpráva fotografia z návštevy cisára Františka Jozefa v Bratislave z roku 1909. Pri slávnostnej príležitosti každá komunita aj inštitúcia zdobila svoje objekty. „Vieme, že cisár sa so svojím kočom zastavil pred synagógou na Zámockej ulici a vtedajší vrchný bratislavský rabín mu požehnal. Fasáda synagógy bola vyzdobená rôznymi rituálnymi textíliami a predmetmi, pred ňou bolo nastúpené celé vtedajšie vedenie komunity,“ pokračuje riaditeľ Židovského komunitného múzea.

Na prízemí svojho domu založili v roku 1811 synagógu Ezriel a Traule Brillinovci. Navštevoval ju aj vo svete preslávený rabín Chatam Sofer. Mohol obdivovať oponu na svätostánok aj postriebrený rám na modlitbu, ktoré zdobili dnes už neexistujúcu synagógu. Soferova rukopisná pozostalosť vychádzala až po autorovej smrti. Prvý zväzok jeho zbierky Jore De'a tiež patrí k vzácnostiam expozície.

Prázdne synagógy, spustnuté cintoríny, rituálne predmety, ktoré stratili svoj pôvodný účel. Tak si nezasvätené publikum zväčša predstavuje židovské kultúrne dedičstvo. „Naše múzeum však chce predovšetkým oživovať príbehy židovskej komunity, ktorá bola po stáročia súčasťou Pressburgu, Prešporku a dnes je stále súčasťou Bratislavy,“ dodáva Maroš Borský.

Výstava Znovuobjavené dedičstvo, ktorú 27. mája sprístupnili v Židovskom komunitnom múzeu sídliacom v jedinej zachovanej bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici, potrvá do 9. októbra.