Keď klient kvalitný dizajn nevyhľadá, musí kvalitný dizajn vyhľadať klienta. Na začiatku stálo šesť študentov Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU – Martina Rozinajová, Alica Horváthová, Ľubica Segečová, Tomáš Klepoch, Matúš Lelovský a Juraj Blaško, ktorých znepokojovala nízka úroveň vizuálnej kultúry na Slovensku. Snaha o jej pozdvihnutie a šírenie osvety o grafickom dizajne vyústila v roku 2006 do unikátneho projektu Dizajn na kolesách.
„Boli sme si vedomí, že tento projekt sa nedá realizovať z ateliéru v Bratislave, ale že ho musíme realizovať priamo na mieste v úzkom kontakte s hostiteľom. V priebehu štyroch rokov sme každé leto na týždeň vyrazili do terénu a zrealizovali vždy 3–4 projekty,“ opisuje začiatky jeden z iniciátorov projektu Juraj Blaško, ktorý momentálne pôsobí ako pedagóg na VŠVU. Svoje služby pritom poskytovali za nocľah a stravu.
Nastala 6-ročná odmlka, počas ktorej Dizajn na kolesách odpočíval, ale v žiadnom prípade nebol zabudnutý. Z niektorých členov sa stali pedagógovia, okrem Juraja Blaška aj z Tomáša Klepocha, ktorý momentálne vyučuje na Fakulte masmédií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Práve on sa spolu s Branislavom Matisom a Petrom Liškom minulý rok podpísal pod „lektorský“ Dizajn na kolesách, kde sa okrem študentov z PEVS zapojilo aj niekoľko študentov z VŠVU a košickej Technickej univerzity.
Víťaz je každý
„Považoval som za premárnenú šancu, že takýto projekt leží ladom. Pre Slovensko je dôležitý minimálne z dvoch hľadísk. V prvom rade ide o zaujímavý a neštandardný spôsob vzdelávania v oblasti grafického dizajnu a neziskové organizácie a rôzne občianske iniciatívy zároveň môžu prísť k lepšej vizuálnej identite a spôsobu komunikácie. Je to situácia, kde je víťaz každý,“ hovorí Klepoch o obnovenom projekte, v rámci ktorého vlani navštívili Žilinu. Tu im pomohli Marek Adamov, ale aj celá Stanica Žilina-Záriečie. Okrem podpory im poskytli aj priestory divadla na prácu. Študenti vytvorili tri skupiny, pričom každá sa venovala jednému zadaniu. Medzi ich žilinskými klientmi bola iniciatíva Mesto inak a Nadácia Krajina harmónie, z Martina ich oslovili zase dobrovoľní hasiči.
Mobilný dizajn na druhú
Keď Tomáš Klepoch projekt opäť rozbiehal, nevedel, že nezávisle od nich už vnikla rovnaká iniciatíva zo strany študentov na VŠVU. Svoju verziu Dizajnu na kolesách sa minulý rok rozhodla počas leta zorganizovať patria spolužiakov z vtedajšieho ateliéru 305 Katedry vizuálnej komunikácie, ktorú doplnili aj priatelia z iných ateliérov. Keďže jediným limitom bolo, aby sa zmestili do dodávky, na „záťah“ ich nakoniec cestovalo osem, a to Gabriel Sebő, Tereza Maco, Michal Maco, Máté Macsicza, Magdaléna Scheryová, Aurélia Garová, Jakub Dušička a David Kalata.
„Oslovil nás náš pedagóg Juraj Blaško, ktorý je jedným zo zakladateľov pôvodného Dizajnu na kolesách. Nebolo však na to treba ani Jurajov podnet, ja osobne som už oddávna tento projekt registrovala a chcela som sa doň zapojiť. Tak sme to vyskúšali, sčasti aj preto, že nám bolo ľúto, že takáto skvelá myšlienka si nenašla nástupcov,“ osvetľuje vznik študentka Tereza Maco, pričom hnacím motorom bol samozrejme aj získaný grant.
Keďže projekt Dizajn na kolesách rozbiehali po šiestich rokoch, začiatky boli ťažšie. Podľa Terezy Maco nie je vôbec jednoduché nájsť tematicky aj kapacitne vyhovujúce miesto, kde by sa im vedeli počas celého pobytu venovať a zároveň ponúknuť zaujímavé zadania: „Pri každej mailovej komunikácii s potenciálnou organizáciou som musela siahodlho vysvetľovať, kto sme a čo chceme, rozposlali sme množstvá mailov už vopred vytypovaným miestam a organizáciám. Keď sa nám však nikto neozýval, začínala ma už chytať panika, či má vôbec zmysel takýto projekt organizovať a či je oň záujem.“
Našťastie (pre obe strany) sa im v poslednej chvíli ozvali dve organizácie, Periférne centrá z obce Dúbravica a rožňavskí pamiatkari z OZ Gotická cesta. Okrem toho ich oslovil aj miestny husliar v Dúbravici, kde okrem iného mali pomôcť aj s redizajnom loga miestneho hasičského zboru. Prípravy na cestu sa mohli začať. Aby sa na mieste nemuseli dlho dostávať do obrazu, naznačené zadanie dostali vopred. Priamo s organizáciami sa potom snažili riešiť už len detaily.
Tímová práca
„Vypočujeme si základné požiadavky, následne si sadneme a niekoľko hodín diskutujeme. Len čo si definujeme nejaké riešenia, rozdelíme si prácu a pustíme sa do toho. Navzájom si dávame spätnú väzbu, snažíme sa predovšetkým kriticky reagovať na naše návrhy. Priebežne ich, samozrejme, konzultujeme aj so zadávateľmi. Finálne fázy našej práce bývajú najnáročnejšie, často ich doťahujeme až v Bratislave,“ opisuje Tereza Maco tvorivý proces.
Podľa nej sa vytvorením „produktu“ nič nekončí, s organizáciami sa snažia viesť aj diskusiu o význame grafického dizajnu, zároveň ich zaúčajú do možností jeho využitia. V mnohých prípadoch zanechajú aj jednoduchý dizajn manuál.
„Vo všeobecnosti sme hrdí na to, že sa nám vôbec podarilo uskutočniť minulý ročník. Že sme sa dokázali konfrontovať so zadaniami v teréne, pracovať v neznámych podmienkach, koordinovať tímovú spoluprácu. Je iné spolu fungovať individuálne ako kamarát v škole, iné je pracovať spolu v tíme mimo komfortnej zóny,“ dodáva.
Výzva pre všetkých
Obe skupiny Dizajnu na kolesách získali grant aj tento rok. Tím z VŠVU na svojom programe zatiaľ intenzívne pracuje. „Ani sa nezdá, koľko času trvá zorganizovanie jedného jediného výjazdu. Komunikácia s potenciálnymi hostiteľmi, interná organizácia tímu, zosúladenie časových harmonogramov či vybavovanie materiálov, dopravy a stravy. Ak by náhodou čítala tento riadky nejaká organizácia, ktorá by cítila potrebu nášho zapojenia, budeme radi, ak sa nám ozve,“ vyzýva Maco.
„Veľmi sa tešíme, že budeme zas projekt nielen realizovať, ale aj posúvať ďalej,“ dodáva Tomáš Klepoch. Neskrýva pritom radosť z oboch iniciatív: „Splnil sa náš sen, že Dizajn na kolesách bude živý a dizajnéri si ho budú adoptovať. Prial by som si, aby po Slovensku ročne križovalo minimálne päť takýchto posádok.“
