Medzinárodný projekt, ktorý si vo štvrtok už prezrela holandská princezná Beatrix, je najvýznamnejším kultúrnym a umeleckým počinom v čase, keď Slovensko po prvý raz predsedá Rade Európskej únie. Zo strany Holandska ide zároveň o akési symbolické odovzdanie pomyselného „európskeho kladivka“.
„Výsledok britského referenda svet zaskočil, poslaním umenia je však najmä ľudí a národy spájať,“ reagoval na aktuálnu situáciu historik umenia Joan Punyet Miró. Nechýbalo veľa a vnuk slávneho umelca, ktorý spolupracoval na inštalácii výstavy, by do Bratislavy nedorazil. Na letisku v Istanbule totiž prestupoval v utorok krátko pred bombovým útokom, ktorý si vyžiadal viac ako štyridsať obetí.
Slnko, hviezdy, žena…
„Nebál sa zlyhania, bál sa rutiny. Vždy chcel byť na vrchole vlny, vždy riskoval,“ povedal pre Pravdu Joan Punyet Miró o svojom starom otcovi. „Bol umelcom dvadsaťštyri hodín denne 365 dní do roka, nezastavil sa nikdy ani na minútu. Pozorne si všímal každú ,iskričku', ktorá rozpálila jeho predstavivosť,“ pokračoval.
Foto: Ivan Majerský
Slnko, mesiac, hviezdy, muž, žena, zvieratá… Joan Miró, výtvarník s dušou básnika, si z obľúbených motívov vytvoril originálny poetický slovník plný záhadných a mnohovýznamových symbolov. Ich tvary a jasné farby pripomínali neraz hravosť detských kresbičiek. Ako na pokraji útesu sa jeho imaginácia pohybovala na hrane skutočnosti a sna, nazeral do zákutí ľudského podvedomia a skúmal jeho tajomstvá. Umelca, ktorý zažil dve svetové vojny, občiansku vojnu v Španielsku aj diktátorský režim generála Franca, zaujímali aj temné stránky ľudskej duše. Niektoré obrazy akoby odkazovali na Goyov slávny cyklus Hrôzy vojny.
Rád experimentoval s rôznymi materiálmi, svoje schopnosti si overoval v rôznych výtvarných disciplínach. Venoval sa maľbe aj kresbe, vytváral sochy i rozmerné tapisérie, významnú úlohu v jeho tvorbe zohrala grafika. Vystavená je aj originálna ilustrovaná kniha. Časť výstavy, sústredená na tvorbu Joana Miróa, predstavuje 37 jeho diel zo 70. a 80. rokov. Pochádzajú najmä zo súkromnej zbierky jeho rodiny a Nadácie Miró v Palme de Mallorca. Mnohé z nich majú v našich zemepisných šírkach premiéru.
„Odpoveď na otázku, na základe akého kľúča sme vyberali jednotlivé diela, je jednoduchá. Vyberal som tie, ktoré majú s tvorbou členov hnutia CoBrA niečo spoločné. Hlavnou myšlienkou výstavy je totiž konfrontácia východísk, filozofickej podstaty a výtvarného jazyka tvorcov, ktorí mali k sebe umelecky blízko, hoci ich oddeľovala jedna generácia. Navyše ich spájalo aj experimentovanie s rôznymi umeleckými štýlmi,“ vysvetlil Joan Punyet Miró.
Foto: Ivan Majerský
Nový vizuálny jazyk
Miró tvrdil, že umelec sa musí oslobodiť od všetkých umeleckých konvencií. Potrebu vzdať sa predvojnových dogiem o umení a dosiahnuť nový univerzálny vizuálny jazyk zdôrazňovali aj členovia hnutia CoBrA, ktorí odmietali intelektuálny prístup k tvorbe.
Vzdorovití a revolučne naladení dánski, belgickí a holandskí umelci založili začiatkom novembra roku 1948 v kaviarni parížskeho hotela Notre Dame avantgardnú skupinu, v názve ktorej zakódovali prvé písmená európskych miest, z ktorých pochádzali – Kodaň, Brusel, Amsterdam.
„Ja nemaľujem, ja udieram.“ Myšlienka Karla Appela svieti medzi jeho obrazmi, uvádzajúcimi časť expozície, ktorá je venovaná tvorbe reprezentantov medzinárodnej povojnovej skupiny. Pierrovi Alechinskému učarovala japonská kaligrafia, inšpirovaní kresbami detí rozvíjali svoje programy Eugen Brands, Jacques Doucet i Corneille. Constantove plátna osvetľujú jeho slová: „Pracujeme pre svet zajtrajška.“
Medzinárodný projekt Miró & CoBrA: Radosť z experimentovania predstavilo CoBrA Museum od Modern Art v holandskom meste Amstelveen minulý rok. Po tom, čo si jeho riaditeľka Els Ottenhof a Joan Punyet Miró pozreli priestory Danubiany, rozhodli sa výstavu preniesť na Slovensko.
„Pri pozornej konfrontácii Miróovej tvorby a prezentovaných diel členov hnutia CoBrA nájdu pozorní návštevníci veľa paralel, ktoré ich spájali. Odhliadnuc od toho, že už pri založení skupiny jej členovia inklinovali k Miróovým tvorivým princípom a metódam, inšpirovala ich tiež jeho spontánnosť aj detský štýl malieb. Jeho vplyv mal popri Kandinskom a Kleeovi na hnutie obrovský vplyv,“ uviedla riaditeľka CoBrA Museum od Modern Art Els Ottenhof.
Výstava Európske hviezdy – Miró & CoBrA, ktorú v sobotu slávnostne otvoria pre verejnosť, bude v Danubiane do 13. novembra. Rozhovor s vnukom slávneho španielskeho maliara Joanom Punyetom Miróom uverejníme v sobotu 2. júla v tlačenej verzii denníka Pravda v prílohe Víkend.
Joan Miró (1893 Barcelona – 1983 Palma de Mallorca)
Sochár, maliar a keramikár študoval na Škole umenia v Barcelone, inšpirovalo ho francúzske umenie.
V roku 1918 zorganizovala barcelonská Galéria Dalmau jeho prvú samostatnú výstavu, ktorá zaujala originalitou štýlu a nevšedným používaním farieb.
V Paríži, kam prišiel po prvý raz v roku 1920, sa spriatelil s Picassom. Stretnutie so surrealistami Bretonom, Eluardom a Aragonom sa ukázalo ako osudové, na rozdiel od nich sa dal viesť predstavivosťou.
V roku 1929 po prvý raz vystavoval v Holandsku. Jeho obraz Muž a žena kritici vyhlásili za „hororovú scénu“.
Na svetovú výstavu v Paríži vytvoril roku 1937 pre španielsky pavilón na žiadosť vlády nástennú maľbu, ktorá sa po skončení stratila.
V roku 1937 odcestoval do New Yorku, vystavoval v Múzeu moderného umenia. Začína mať úspechy aj ako sochár.
V polovici 50. rokov sa natrvalo usadil na Malorke, kde žil a tvoril až do smrti. Exteriéry Palmy de Mallorca zdobia jeho monumentálne plastiky.
CoBrA
Medzinárodné hnutie vzniklo po druhej svetovej vojne, bolo vyjadrením snahy o prekonanie rozdrobenosti a izolácie. Experimentálnu skupinu založili v Paríži v roku 1948 dánski, belgickí a holandskí umelci. Medzi jej členov patrili najmä Asger Jorn, Karel Appel, Constant, Corneille, Pierre Alechinsky a Christian Dotremont, okrem výtvarníkov v nej pôsobili aj básnici a literáti.
Medzi významné pramene inšpirácie, z ktorých hnutie vychádzalo, patrila detská kresba, art brut, praveké umenie, primitivizmus, surrealizmus a najmä snové obrazy Joana Miróa.
Ich prvá výstava sa uskutočnila v roku 1949 v amsterdamskom múzeu Stedeljik, druhá a posledná vo francúzskom Liége v roku 1951. Pozvali na ňu aj Miróa, ktorý sa predstavil dvoma obrazmi. Na výstave oficiálne ohlásili rozpustenie skupiny.
Aj keď sa hnutie rozpadlo, rozvíjali jeho členovia vlastné umelecké programy, vychádzajúce z Manifestu CoBrA.
