Panenské nepálske bohyne sú dievčatká, o ktorých ľudia veria, že do nich zostúpila krvilačná bohyňa Gurga. A preto ich uctievajú ako bohyňu samotnú.
„Jediný deň v roku opúšťa bohyňa svoj palác a na voze absolvuje cestu ulicami lemovanými davom ľudí, túžiacich ju vidieť zblízka na vlastné oči,“ hovorí popredný slovenský fotograf Pavol Breier. Zadumané oči pôvabnej mladučkej panny v bohato zdobenom kostýme, maskované postavy doprevádzajúce sprievod, davy tlačiacich sa zvedavcov a iné jedinečné okamihy nevšednej slávnosti v Káthmandú zachytil na fotografiách. Aj cyklus Sviatok bohyne Kumárí je súčasťou jeho výstavy Ľudia Himalájí v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Magický svet ázijských veľhôr ho lákal už dávno. Najskôr sa tam dostal ako horolezec. Do Himalájí, Tibetu a Nepálu sa rád vracia. Primárne však nezaostruje na podmanivú krásu prírody či veľkoleposť vrcholov vypínajúcich sa k nebu. Ale človek, pre ktorého je dršná príroda domovom.. Ľudia, ktorí vo svete, kam chodia turisti loviť nekaždodenné zážitky, žijú svoj obyčajný každodenný a neľahký život. Aj ich zvyky a tradície, ktoré prežívajú cez priepasť stáročí. Ako naznačuje výber z cyklov Himaláje, Tibet, Nepál – o ľuďoch, horách a symboloch Ázie, na ktorých pracuje od roku 1987.
Foto: PAVOL BREIER
„Zistil som, že ľudia v horách napriek geografickej vzdialenosti a rozdielnosti kultúrneho zázemia sú si dosť podobní. Na rozdiel od ľudí žijúcich v západnej spoločnosti je pre nich najdôležitejší vnútorný pokoj. Odráža sa to aj v ich tvárach – napriek ťažkému životu sú láskavé, vyrovnané aj optimistické. Ako fotografa ma nesmierne zaujímalo vyjadriť túto životnú filozofiu,“ vysvetľuje autor. Na pražskej FAMU absolvoval odbor umelecká fotografia, od tvorivých začiatkov sa však sústreďuje na sociálny dokument.
Muž s výraznou maskou, ktorá ukrýva jeho tvár, natŕča plechový tanierik, do ktorého žena „v civile“ vkladá bankovku. Muž vo vojenských maskáčoch mieri zbraňou na dymiacu vatru, okolo ktorej povievajú modlitebné zástavky. Na laviciach lemujúcich scénu posedávajú naobliekaní diváci. Zabáva ich aj zamaskovaná tancujúca postava, ktorá v každej ruke drží zvláštnu „rekvizitu“. Aj tak vyzerali oslavy tibetského nového roku, ako ich Pavol Breier zachytil v cykle Sonam Losar.
„Zachytáva oslavy tibetského nového roku – roku Ovce nepálskymi šerpami v himalájskej osade Sermathang. Tance na nádvorí miestneho kláštora parodujú tradičné budhistické tance čham,“ vysvetľuje fotograf tému cyklu Tibetský nový rok – Sonar Losar, ktorý vytvoril minulý rok.
Fotograf, horolezec, cestovateľ a pedagóg Pavol Breier dáva prednosť čiernobielej fotografii. Pri tvorbe cyklov Sviatok bohyne Kumárí a Tibetský nový rok – Sonar Losar sa však rozhodol pre farbu.
„Výstava v rámci retrocyklu Domu fotografie Osobnosti slovenskej fotografie prezentuje dokumentárne príbehy Pavla Breiera zo strednej a južnej Ázie, ktorú fotografuje od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia,“ dodala kurátorka Lucia Benická. Neobyčajné fotodokumenty Pavla Breiera magnetizujú zrak, podnecujú premýšľanie a odhaľujú pre našinca sotva poznaný svet. Výstava Ľudia Himalájí bude v spišskonovoveskej Galérii umelcov Spiša do 30. septembra.
