„Začínali sme s jedenástimi obrazmi, ktoré nám zapožičala nadácia Andyho Warhola v New Yorku, a v súčasnosti máme v zbierkach vyše dvesto diel od Andyho Warhola alebo umelcov, ktorí s ním spolupracovali, respektíve ich dielo korešponduje s ideou a odkazom Andyho Warhola,“ konštatuje hlavný kurátor a spoluzakladateľ múzea Michal Bycko. Inštitúcia by podľa neho nevznikla bez iniciatívy a pomoci brata Andyho Warhola Johna, The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku a ďalších nadšencov. Dnes by múzeum neexistovalo bez pomoci súkromných zberateľov, ktorí mu svoje diela od Andyho Warhola dlhodobo zapožičali.
K najcennejším kúskom vystaveným v Medzilaborciach patrí portfólio desiatich najznámejších Židov 20. storočia, séria plechoviek Campbellovej polievky či portfólio Ladies and Gentlemen. Divácky atraktívne a vyhľadávané sú aj portréty slávnych osobností – Micka Jaggera, Ingrid Bergmanovej či Theodora Roosevelta. Riaditeľka múzea Ľudmila Štecová dopĺňa, že vlastnia aj veľmi cenné artefakty zo života Andyho Warhola. „Ide napríklad o kúsky jeho oblečenia, no máme tu aj košieľku, v ktorej boli pokrstení Andy aj jeho dvaja bratia John a Paul,“ zdôraznila riaditeľka.
V múzeu možno vidieť aj fotoaparát, ktorý Andy používal, jeho magnetofón i okuliare. K cenným patrí autentická listina, ktorou sa Andy zriekol dedičských majetkov v rodisku svojich rodičov v Mikovej, či fotografia portrétu Júlie Warholovej, podľa ktorej Andy Warhol urobil slávny portrét svojej matky technikou serigrafie. Návštevníkov v múzeu z roka na rok pribúda, ročne do neho zavíta podľa Štecovej 20– až 30-tisíc ľudí.
Foto: Pravda, Števo Rimaj
Za 25 rokov existencie prešlo múzeum aj ťažkými obdobiami. Takto pred rokom poslanci Prešovského samosprávneho kraja odvolali z funkcie riaditeľku Valiku Maďarovú, ktorá múzeum viedla 16 rokov. Reagovali tak na situáciu, keď múzeum za čudných okolností zapožičalo dve Warholove diela, ktoré sa mu do určeného termínu nevrátili a múzeum nevedelo, kde sa nachádzajú. Do múzea ich napokon vrátili.
Michal Bycko zdôrazňuje, že boli aj snahy o zrušenie či presťahovanie múzea. „Keby nebolo v blízkosti rodiska Andyho Warhola, stratilo by svoj význam. Sám brat Andyho John trval na tom, že musí byť v blízkosti či v regióne rodnej obce ich rodičov,“ podčiarkol Bycko. Budova, v ktorej sídli, patrila najskôr mestu Medzilaborce. Jeho primátor Vladislav Višňovský pripomína, že polovicu bývalej budovy kultúrneho domu darovalo mesto v roku 1991 pre účely múzea, neskôr za symbolickú korunu predalo múzeu aj druhú časť budovy.
„Máme obrovský záujem, aby tu múzeum bolo aj ďalej. Meno Andyho Warhola bolo, je a bude súčasťou Medzilaboriec. Je tu už po ňom pomenovaná stredná škola, asi pred desiatimi rokmi sme realizovali projekt Warhol city. Všetko, čo sa v Medzilaborciach deje, súvisí s menom Warhol,“ podčiarkol Višňovský.
V týchto dňoch si múzeum pripomína 25. výročie svojho vzniku a v rámci toho jeho vedenie neodmieta do budúcnosti možnosť vytvárania akýchsi filiálok v Prešovskom kraji. „Mohli by byť v nejakých univerzitných mestách,“ naznačuje Bycko. Táto myšlienka sa pozdáva aj synovcovi Andyho Warhola Donaldovi Warholovi, ktorý je viceprezidentom a členom Rady Nadácie Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku. Výročie inštitúcie pomenovanej po strýkovi si prišiel pripomenúť osobne. „Nadácia pozorne sleduje činnosť múzea v Medzilaborciach a podporuje ho. Spolupracovať budeme aj do budúcnosti,“ povedal Warhola.
Pri príležitosti jubilea vyjde v limitovanej edícii aj kniha s vyjadreniami 25 osobností o múzeu a význame Andyho Warhola.
