Peter Biľak: Tvorba písma si vyžaduje samoštúdium

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazerá do zákulisia umenia a kultúry. V aktuálnej časti si priblížime, ako sa robí písmo, resp. font.

12.10.2016 09:00
34 serial bilak 3x Foto:
Peter Biľak si v Holandsku založil štúdio Typotheque.
debata (1)

Arial, Times New Roman, Calibri… s azda najznámejšími typmi písma sa ľudia stretávajú denne najmä v rôznych textových editoroch. Svet fontov však nie je ohraničený len prácou v Microsoft Worde. Písmo je všade okolo nás a v súčasnosti sa jeho rôzne podoby dajú rátať na státisíce.

„Denne sme bombardovaní tisíckami odkazov v rozličných podobách, od časopisov, letákov, bilbordov, až po správy na našich mobiloch, počítačoch alebo dokonca domácich spotrebičoch. Na to, aká všadeprítomná typografia je, venuje sa jej prekvapujúco málo pozornosti,“ hovorí uznávaný typograf a grafický dizajnér Peter Biľak, ktorý dlhodobo pôsobí v Holandsku.

Podľa Biľaka je veľkým problémom aj absencia komplexného vzdelania. „Tvorba písma si vyžaduje znalosť troch rôznych disciplín – znalosť jazyka, technológie a dizajnu. Tieto odbory sa však študujú na troch rôznych školách, a preto je veľmi ťažké nájsť ľudí, ktorí vedia rovnako veľa o lingvistike, ako o technológiách zobrazenia písma či o vizuálnom rytme znakov na strane. Tvorba písma si vyžaduje samoštúdium, pretože je málo miest, ktoré dodajú všetky potrebné informácie,“ upozorňuje rodák z Prešova, ktorý v súčasnosti sám vyučuje dizajn písiem na Kráľovskej akadémii umení v Haagu.

Písmo Greta Sans podporuje viac ako 220 jazykov. Foto: Peter Biľak
34 serial bilak2 3x Písmo Greta Sans podporuje viac ako 220 jazykov.

Rád začína od nuly

Peter Biľak sa do Holandska odsťahoval v roku 1997 po tom, čo mu vyhorel byt a s ním aj jeho doterajšia práca. Nešťastnú udalosť sa rozhodol brať ako možnosť začať odznova. Dostal prácu v holandskom grafickom štúdiu Dumbar, neskôr si založil vlastné typografické štúdio Typotheque, ktorého práca je dnes uznávaná, a hlavne využívaná, na celom svete.

Gro jeho tvorby v súčasnosti prichádza z vlastného podnetu, ale aj v prípade zadaní od klientov sa snaží mať otvorené „zadné dvierka“. Bežnou súčasťou je dokonca spoluvytváranie jednotlivých zadaní. „Klient, ktorý za mnou príde, väčšinou nevie presne identifikovať problém a jeho riešenie, a to je dôvod, prečo naše štúdio navštívi. Pri komunikácii komplexných odkazov musíme zvážiť aj to, aké je najvhodnejšie médium. Niekedy si klient môže žiadať knihu, ale možno webstránka alebo video je efektívnejšie riešenie. Preto rád začínam každý projekt od nuly, a nie s fixnými rozhodnutiami, ktoré nemusia byť správne,“ približuje proces tvorby typograf.

Emócia skrytá v písme

Pri samotnej tvorbe písma je rovnako dôležitá funkčnosť aj emocionálna stránka. O tom, ktorá z nich v konečnom dôsledku preváži, podľa Biľaka rozhoduje samotný kontext: „Diaľničné značenie musí byť, samozrejme, čo najfunkčnejšie, zatiaľ čo časopisecké titulky prezrádzajú viac o obsahu odkazu a ich emocionálny vplyv je dôležitý.“

Rovnako ako reč – hovorená forma jazyka – vyznie s každým "rozprávačom“ vždy trochu inak, aj text dostáva využitím určitého fontu charakteristický ráz, čo má priamy dosah na interpretáciu obsahu. „Rovnako ako sú niektoré hlasy efektívnejšie pri komunikácii, aj niektoré písma sú priamejšie, vhodnejšie a príjemnejšie na spracovanie ako iné,“ tvrdí Biľak. Ako by teda na nás pôsobil rovnaký text, ak by sme si ho prečítali najskôr vo fonte Bodoni a potom napríklad v Ariale? Čítať knihu bude podľa Biľaka v týchto dvoch písmach celkom iný zážitok: „Bodoni väčšinou v malom texte nefunguje príliš dobre, a tak pri ňom bude trvať o 20 – 30 percent času dlhšie čítať rovnaký text ako v Ariale. A to Arial ani nie je veľmi dobré písmo pre malý text. Má to dosah na akt čítania, na to, aké pocity pri čítaní vzniknú. Ak sa človek cíti čítaním unavený, pravdepodobne nebude obsah vnímať pozitívne.“

Pri príležitosti slovenského predsedníctva v... Foto: Slovenská pošta
34 znamka Pri príležitosti slovenského predsedníctva v rade EÚ vytvoril Peter Biľak aj dizajn poštovej známky.

Samozrejme, typograf vždy musí rešpektovať aj určité definície čitateľnosti. „Ľudské oči majú obmedzené schopnosti rozlišovať príliš malé tvary z veľkej diaľky alebo s príliš malým kontrastom medzi pozadím a popredím. Fyziognómiu človeka nezmeníme, a preto musíme bežné zásady rozoznateľnosti znakov dodržiavať,“ dodáva Biľak. O konečnom využití svojich fontov však často nerozhoduje. Ten, kto si ich zakúpi, má možnosť použiť ich podľa vlastného zámeru.

Medzi jeho najznámejšie fonty patrí rodina písiem Greta (využíva ju aj britský denník The Times) či font Fedra, ktorý si osvojilo napríklad viedenské letisko a dokonca Európsky parlament. Font History nedávno použilo aj Ministerstvo zahraničných vecí SR. Stal sa základom pre slogan Good Idea Slovakia, ktorý našu krajinu propaguje vo svete počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Progres je nevyhnutný

Pri svojej tvorbe sa Peter Biľak zameriava najmä na fonty, ktoré podporujú viacero jazykov. Popri latinke či cyrilike sú to napríklad zložité indické zapisovacie systémy či arabský jazyk. „Zatiaľ čo pre latinku existuje možno 200-tisíc fontov, pre arabčinu asi 500. Ak by sme hľadali font, ktorý bude dobre fungovať aj v tlači, aj na obrazovkách, rovnako v malých veľkostiach, máme možno 200 kandidátov pre latinku, pre arabčinu tak do 10. Ak potrebujeme písmo, ktoré rovnako dobre funguje pre oba jazyky, na výber máme tak 3 až 4 písma,“ pripomína Biľak. So svojím grafickým štúdiom sa však snaží túto situáciu postupne meniť.

Podľa neho je v oblasti typografie stále množstvo vecí, ktoré by sa mali zlepšiť. „V dnešnej dobe prijímame viac informácií cez obrazovky tabletov, počítačov a telefónov ako cez tlačené médiá, no drvivá väčšina písiem bola vyvinutá práve pre tlač. Práca s písmom by mala byť prispôsobená pre dynamické médiá, ktoré sa dokážu meniť v čase a písmo tak môže priamo reagovať na podmienky čítania a čitateľa,“ dodáva s tým, že v tomto smere nás čaká ešte veľa práce.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Haag #grafický dizajn #typografia #Peter Biľak #písmo #font #Typotheque