Martina Benku si totalita privlastnila ako prvého

Portréty Tisa či Hitlera, ktoré kedysi zdobili reprezentačné miestnosti predstaviteľov Slovenského štátu, zmizli.

22.10.2016 12:00
debata (9)

Rovnako ako množstvo obrazov a plastík, ktoré zapĺňali kancelárie štátnych úradníkov. Napriek tomu výstava Sen x skutočnosť / Umenie & propaganda 1939 – 1945 v Slovenskej národnej galérii prináša obraz vizuálnej kultúry doby.

Prostredníctvom obrazov, sôch, plagátov, karikatúr, fotografií a filmových šotov rozpráva o podobách umenia a propagandy, ktoré vznikali na zákazku novovzniknutého štátu, aj o dianí na výtvarnej scéne, ktorá žila viac-menej vlastným životom.

„Medzi umelcami bol rozdiel v tom, ako pristupovali k úlohám, ktoré pred nich vytýčila kultúrna politika,“ povedala kurátorka Katarína Bajcurová. „Výstava nie je len o umení, ale aj o ne-umení,“ pridala kurátorka Petra Hanáková. „Z témy holokaustu sa nezachovalo veľa fotografií. Slovenský štát jednoducho nemal záujem nechávať vizuálnych svedkov svojej represívnej politiky,“ doplnila kurátorka Bohunka Koklesová.

Jozef Nový: Vĺča. 1939 – 1943. Foto: SNG
16 Novy Jozef Nový: Vĺča. 1939 – 1943.
Ambíciou kurátorského trojlístka nebolo vynášať morálne súdy o kontroverznej dobe, ktorú dodnes rôzne vykladajú historici a nejednoznačne vnímajú obyčajní smrteľníci. Z materiálov, ktoré sa im podarilo zhromaždiť, vyskladali nevšednú výstavu. Ostáva na návštevníkoch, ako svedectvá doby prečítajú.
Jozef Nový: Vĺča. 1939 – 1943.  Súkromný majetok.
Zdravé dieťa v rodine... (autor: Andrej...
+3Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne....

Niekto prisluhoval, niekto sa stiahol

Bosonohá žena v kroji s dieťaťom na rukách, zrobený remeselník, učiteľ a torzo ženského tela. Za nimi mlčiaci dav, dolu ruiny. Bude vojna, avizuje obraz Imra Weinera-Kráľa z roku 1938, ktorý víta návštevníkov pri vstupe do expozície. Nasleduje portrét, busta aj socha Andreja Hlinku, fotografie zachytávajúce prezidenta Tisa pri rôznych oficiálnych príležitostiach. Davy v krojoch či rovnošatách, manifestujúce radosť zo samostatného štátu. Grafické návrhy nových bankoviek, známok, obálky časopisov, plagáty… V pätnástich kapitolách – od budovania štátu až po oslobodenie – ožíva príbeh vizuálnej kultúry Slovenského štátu.

Filmový šot zachytáva demontáž leva z pylónu Štefánikovho súsošia. Vedľa sú kresby, ktoré predstavujú, čo by tento symbol československej štátnosti malo nahradiť. Na túto tému bol dokonca vypísaný konkurz. Najčastejšie sa objavuje motív trojvršia s dvojkrížom, raz aj orlica.

Veľký priestor zaberajú obrazy a kresby Martina Benku. „Nová štátnosť si ho privlastnila ako prvého. Už vzhľadom na to, že sa národnej téme venoval celý život,“ vysvetlila Katarína Bajcurová. Ľudovít Fulla sa po márnej snahe zachrániť bratislavskú Školu umeleckých remesiel utiahol do Martina a vnútorného azylu. A v tvorbe predtým svetovo uznávaného maliara začali dominovať náboženské motívy. Bazovský aj Weisz-Kubínčan si držali modernistickú víziu sveta a jeho zobrazenia.
Jozef Nový: Vĺča. 1939 – 1943.  Súkromný majetok.
Zdravé dieťa v rodine... (autor: Andrej...
+3Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne....
„Umelci, ktorí boli zamestnancami štátu, museli plniť zadané úlohy. Napríklad členovia oddielu armádnych výtvarníkov mali povinnosť robiť diela s vojenskou tematikou. Iní, ako napríklad Ján Ladvenica, Vladimír Droppa alebo Ľudovít Križan, slúžili aktívnejšie. Z dobovej tlače vieme, že ich nová národnosocialis­tická ideológia nadchla a v jej duchu aj tvorili,“ spomenula Katarína Bajcurová.

Nastupujúca generácia mladých umelcov ako Mudroch, Matejka, Kostka, Nevan, Majerník, Hložník stvárňovala skôr odťažité témy: mondénne ženské portréty, kvetinové zátišia, symbolické podobizne. Vyostrujúca sa situácia, vojna, ktorá bola náhle bližšie, aj konflikty nového režimu ich však prinútili jasnejšie formulovať svoje postoje.

Režim nebol v kontrole umenia dôsledný. Popri časopisoch plných propagandy vychádzali aj nadrealistické zborníky. Na ich stránkach mladí umelci publikovali svoje práce. Inotaje a metafory sa časom menili na jasne vyjadrené názory. Všetci vystavovali, vychádzali im prvé monografie. Aj keď Slovenský štát hovoril, že rovnako ako fašistické Nemecko odmieta „zvrhlé umenie“, nikto to nekontroloval. Režim nemal ujasnené, čo vlastne treba touto nálepkou označiť a odstrániť. „Ako hovoril Clementis, totalita Slovenského štátu bola deravá,“ pripomenula Katarína Bajcurová.

Film ako doplnok pestrého obrazu

„Dôležité je nekádrovať, čiže vo vyhodnocovaní sme zmierlivejší,“ povedala Petra Hanáková. Na desiatich obrazovkách ponúka takmer deväťdesiat minút filmového materiálu, ktorý dobu dokumentuje. Vidíme napríklad šot z Tisovej návštevy výstavy plagátov na Úrade propagandy. Mimochodom, o poschodie nižšie možno plagáty, ktoré si vtedy prezident prezeral, vidieť na vlastné oči.

Sledujeme výrobu slovenských známok od návrhu až po vhodenie listu do poštovej schánky, alebo ako Mach uvádza do prevádzky lanovku na Lomnický štít. Vidíme filmy o zimných športoch na pozadí krásnej prírody. O pamiatkach. O výrobe rádia Tungsram – vedľa je reálny objekt, o ktorom filmový šot hovorí. O prvej intenzívnejšej industrializácii krajiny.

Zdravé dieťa v rodine... (autor: Andrej... Foto: SNG
15 Kovacik Zdravé dieťa v rodine... (autor: Andrej Kováčik). 1940. Plagát.

Popri propagande filmového týždenníka Nástup sa začali vyrábať aj prvé filmy, ktoré mali „vyššie“ ambície. „Jedným z nich je film Paľa Bielika o ťažbe spišského travertínu, ktorý v tom čase niesol prídomok slovenský mramor,“ spomenula Petra Hanáková.

Nevidíme však zábery Tisa, ako požehnáva slovenských vojakov, ktorí po boku nemeckej armády bojujú na východnom fronte. Alebo ako žehná hroby tých, ktorí už v boji svoje životy položili. „Týchto materiálov je pomerne veľa vo fotografii. Nechcela som dupľovať témy ako vodcovský princíp, militarizácia más či masové zhromaždenia, ktoré sú v inom médiu. Chcela som, aby bol film skôr doplnkom pestrého obrazu,“ povedala Hanáková.

Pripravila aj jednu zo sprievodných akcií, filmovú prehliadku pod názvom Nástup… a čo bolo ďalej. Vyberala z hraných celovečerných filmov, ktorých dej sa prekrýva s obdobím Slovenského štátu. K známejším a oceňovaným filmom pridala aj také, ktoré medzičasom upadli do zabudnutia. Projekcie sa konajú každú stredu v bratislavskom kine Lumiére od 9. novembra do 14. decembra.

Propaganda si prisvojila avantgardu

„V oficiálnej propagandistickej fotografii sa, paradoxne, viac uplatnila avantgarda, napríklad diagonálne kompozície obrazu alebo pohľady z vtáčej perspektívy. Tvorba amatérov alebo profesionálnych fotografov, ktorí neboli v službách Slovenského štátu, je viac zameraná na krajinu, folklór, slovenský svojráz. Aj títo autori inklinovali k témam, ktoré sa nerozchádzali so štátnou predstavou o tom, čo je slovenská identita, slovenský národ. Boom smerom k vlastivednej etnografickej fotografii vlastne sledujeme už v tridsiatych rokoch, keď vznikol ako reakcia na avantgardnú fotografiu,“ povedala Bohunka Koklesová. Tým, ktorí sa nedokážu hneď zorientovať, napovie adjustácia fotografií. V čiernych rámoch sú snímky autorov oficiálnej propagandy. „Podarilo sa nám dohľadať množstvo dobových plagátov, ktoré súvisia v protiboľševickou a protižidovskou propagandou. Plagáty zamerané proti Slovenskému národnému povstaniu, ale aj také, ktoré ilustrujú oslobodzovanie Slovenska z východu,“ pripomenula.

Priveľa umenia? Priveľa propagandy? Otázku, ktorá trápila kurátorský trojlístok, si možno položí aj návštevník. Odpoveď ponúka samotná výstava, ktorej prehliadka vyvolá v jeho mysli veľa ďalších otáznikov. Množstvom vystavených diel rozširuje poznanie o rozporuplnom období našej novodobej histórie. „Keď sa práce na projekte pred dvoma rokmi začali, ešte nikto z nás nevedel, do akej nálady v spoločnosti nakoniec vstúpi. Dnes to vieme – komplikovanej,“ dodala riaditeľka SNG Alexandra Kusá.

Názov Sen x skutočnosť treba vraj čítať ako sen verzus skutočnosť. Veď konfrontuje predstavy štátnej propagandy s realitou. Výstava, ktorá bude v SNG do 26. februára, si vyžaduje čas. Zážitky, ktoré ponúka, ešte dlho návštevníka prenasledujú a nútia ho, aby sa do Esterházyho paláca vrátil znova.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #SNG