Absolvent pražskej AVU (1997) a víťaz Chalupeckého ceny z roku 1998 razantne nastúpil na výtvarnú scénu a dnes je už renomovaným umelcom v širšom stredoeurópskom prostredí. Jeho súčasná kolekcia v Košiciach, nazvaná Metodické sny v kuratele Michala Kolečka, vychádza z jeho predošlej reprezentatívnej výstavy v pražskom Rudolfíne pod názvom Divoké sny, začiatkom roku 2016. Práve toto podivné vizuálne „snívanie“ je hlavnou hybnou silou jeho sociálneho a výtvarného uvažovania.
Černický jednak ťaží z vlastnej skúsenosti silne industriálneho ústeckého prostredia, kde vyrastal, jednak reflektuje isté „vytriezvenie“ z veľkých príbehov a ideálov večného pokroku. Autor tu vystupuje v úlohe antiutopického sociálneho inžiniera a metaavantgardistu, ktorý svojimi projekciami v polohe pseudovedeckých výskumov, „kutilských“ zlepšovákov či anachronických návrhov prináša plnofarebný postkatastrofický svet po všetkých víziách a revolúciách 20. storočia. Ide o sériu strohých náčrtov, objektov či inštalácií, zväčša však v polohe nerealizovateľných, ale nevyhnutných projektov.
Foto: ARCHÍV VLADIMÍRA BESKIDA
Pre väčší pocit slobody
V hlavnej sále Haly umenia sa pod stropom vznáša ikonický Letatlin v klietke (2002) – nezvyčajný model lietajúceho bicykla v podobe kríženca Tatlinovej a Tleskáčovej myšlienky. Neďaleko pod ním zaparkoval obrovský skejtbord s ostatkami uctievaných predmetov rôznych subkultúr – Božský skate(2016). Sekundujú im dve práce s jasne sociálno-politickým nábojom – obrovská červená plocha z odrazových skiel ako spadnutá zástava a utopená Optická opona (2014), či pestrofarebná El Lisického skladačka kozmickej stanice – Proun Space Station (2014 – 2015) ako orbitálny pomník všetkým obetiam ruskej či sovietskej moci aj mafie.
K týmto silným témam pridáva autor unikátny projekt panelákového balkónu v podobe pridanej luxusnej námornej jachty pre väčší pocit slobody a voľnosti v sivej sídliskovej zóne – Balkón (2016). Na druhej strane beží ironická fotoséria Reálny minimalizmus (2010 – 2013), kde umelec prezentuje kolekciu neznámych predmetov v mestskom prostredí, všetky v tvare kocky alebo kvádra.
Istý druh „de-mentality“
V ľavom krídle kunsthalle dominuje mnohoročný Černického projekt Gagarinova vec (od 1999). Ide o fiktívny príbeh nájdenej veci v lodi Gagarina po pristátí, ktorá tam pri štarte nebola a vyžaruje podivnú energiu. Vzniká tak imaginárne múzeum tejto veci – podrobný archív dokumentárnych fotografií, plagátov, rekonštrukcií a nahrávok či priamo návrhu na jeho pomník. V tejto časti sa nachádzajú aj diela, ktoré zobrazujú zradnú ruskú situáciu od papierového pozliepaného kozmického korábu - Raketoplán (2015), až po vyryté kresby gulagov na ovocných kôstkach – Nesmierne miniatúry (2013). V pravej výstavnej lodi prevládajú performatívne diela – zvláštne výstroje a postroje pre pouličné predstavenia a flexibilné záznamy navodených situácií – Pouličný stychař (2016); Postroj pre vlkodlaka (2016).
Záver výstavy tvorí veľkoplošná videoprojekcia Urýchľovača (2008 – 2010), kde reálna situácia z metra sa neúmerne zrýchľuje ako v urýchľovači elementárnych častíc a vytvorí novú dimenziu pre levitujúce bežné predmety, čo autor dostal od okoloidúcich. Vzniká intenzívne výtvarné prostredie, kde prevláda istý druh „ de-mentality“ tohto programátora mystifikácií a metafor. Výstava tak prináša dynamickú koláž Černického súčasného myslenia a potrvá už len do nedele 22. januára 2017.
