Žena a ľudové tradície? Večná inšpirácia

Múza, panna, nevesta, matka, gazdiná... Žena patrí odjakživa k obľúbenému námetu výtvarníkov.

20.02.2017 09:00
debata

Keď ho skombinujete s motívom slovenského folklóru a sledujete, aké podoby nadobúdala v umeleckých dielach najrôznejších žánrov téma žena a etnografia v priebehu desaťročí, výsledok môže dostať hoci podobu výstavy Sedemdesiat sukieň mala. Obrazy Martina Benku, Ľudovíta Fullu či Janka Alexyho vedú tichý dialóg s plátnami Lucie Tallovej, Tomáša Žemlu či plastikou Lucie Fabovej. A čo ich spája? Pohľad na ženu ako bohyňu či múzu.

Martin Benka: Slovenka Foto: GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO
Martin Benka: Slovenka Martin Benka: Slovenka

Výstava v trenčianskej Galérii Miloša Alexandra Bazovského predstavuje viac ako osemdesiat diel – od obrazov a plastík, cez grafiky, kresby, keramiku a artprotisy, až po inštalácie, fotografie a moderný dizajn. Vznikli v ateliéroch päťdesiatich štyroch výtvarníkov v časovom oblúku od začiatku slovenskej moderny až po súčasnosť.

„Hlavným námetom vybraných diel je žena – ako folklórna múza, ako bytosť sprostredkúvajúca kontakt s prírodou a kultúrou, ale aj ako etnologický motív záznamov rôznych krojov, výšiviek a čipiek. Tieto elementy boli a sú zobrazované rôznymi umeleckými prístupmi, v rôznych umeleckých druhoch, technikách, formátoch i žánroch. Niekedy len v náznakoch, inokedy zas realisticky poňaté,“ hovorí kurátorka výstavy Radka Nedomová.

Inšpiráciu v ľudových tradíciách a kráse ručnej prace nachádzali nielen „klasici“ ako Martin Benka či Gustáv Mallý. Aj galandovci ako Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš či Milan Laluha, aj keď tému interpretovali modernejším výtvarným jazykom. A ukazuje sa, že ani dnes nie je tradičná ľudová kultúra vzdialenou a zabudnutou minulosťou.

„Sama som bola prekvapená, koľko súčasných autorov sa tejto téme venuje. A každý sa snaží byť originálny. Buď s ňou pracujú vo vizuálnej rovine ako Tomáš Kompaník, alebo pracujú s tradičnými materiálmi ako Zuzana Branišová, ktorá z plsteného koberca vytvorila tapisériu, pri čom využila aj folklórny prvok,“ pokračuje kurátorka.

Nezvolila inštaláciu, ktorá by zachytávala premeny námetu v čase. Nechala vyznieť na jednej strane kontrast a na druhej súzvuk diel starších autorov a súčasníkov. Zamerala sa pritom na niekoľko okruhov. Úvodný reflektuje stvárnenie ženy ako bohyne, múzy a večnej inšpirátorky, ale aj krásy ručných prác. Ďalší okruh sa zameriava na dievčenstvo a panenstvo. „Dievča ešte nemalo v spoločnosti významnejšie postavenie. Ide skôr o zobrazenie nádhery krojov a čipiek,“ vysvetľuje Radka Nedomová.

Po pytačkách nasledovala svadba. Nevesta je témou fotografií Jána Halašu aj grafiky Kataríny Vavrovej. Keď sa z nevesty stala matka a gazdiná, získala v spoločenstve významnejšie postavenie. Materstvo tiež patrí k častým motívom výtvarníkov. Nechýbajú však ani scény z každodenného života ako ženy pri praní alebo klebetnice.

Výstava Sedemdesiat sukieň mala, ktorá sa zrodila ako ekvivalent k expozícii veľkoformátových fotografií Petry Lajdovej Slovenská renesancia … keď krása vychádza na svetlo, žije vlastným a vzrušujúcim životom. V Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne možno sledovať netradičný dialóg tradičnej kultúry a umenia v prúde desaťročí do 26. marca.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Galéria Miloša Alexandra Bazovského #Sedemdesiat sukieň mala