Kurátorka výstavy Maliar Július Flache (1892–1967) a Banská Bystrica, ktorej vernisáž bude dnes popoludní v banskobystrickej Stredoslovenskej galérii.
Výstava vznikla pri príležitosti 120. výročia narodenia maliara, ktorý viac ako pol storočia pôsobil v Banskej Bystrici. Prostredníctvom takmer ôsmich desiatok obrazov približuje štýlové premeny jeho diela v širšom žánrovom spektre umeleckej tvorby. Vo vystavenej kolekcii sú diela zo zbierok Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, dopĺňajú ich obrazy z viacerých slovenských galérií a múzeí a tiež zo súkromných zbierok.
Z Budapešti do Banskej Bystrice
Rodák z Budapešti (7. november 1892), ktorý začínal ako zámočnícky učeň, vymenil remeslo za umenie. Popri gymnáziu navštevoval sochársku školu K. Szödyho. Od roku 1911 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti a Akadémii výtvarných umení vo Viedni. V tom čase absolvoval aj študijný pobyt v Mníchove. Prvou samostatnou výstavou sa predstavil v roku 1914 v Budapešti. Po vypuknutí prvej svetovej vojny pôsobil ako vojnový kresliar štábu rakúsko-uhorskej armády.
„Počas prvej svetovej vojny sa Július Flache dostal aj do Banskej Bystrice. Tak ako viacerí výtvarníci, aj on vtedy pôsobil ako reportér a dokumentarista rôznych udalostí a osobností. Zachovalo sa viacero kresieb, máme však o nich už len správy. V Banskej Bystrici sa zoznámil s Vilmou Holeschovou, ktorú si potom zobral za manželku a usadil sa tu,“ vysvetlila Katarína Baraníková, ako sa mladý maďarský výtvarník ocitol v metropole stredného Slovenska.
Nedlho po príchode, v roku 1920, založil v Banskej Bystrici umelecký spolok Jednota výtvarných umelcov Slovenska. „Dlhodobo v ňom pôsobil ako riaditeľ. Zmienky o umeleckom spolku sú do polovice 30. rokov 20. storočia, ale po roku 1930 už Jednota výtvarných umelcov Slovenska nebola až taká aktívna ako na začiatku. Július Flache pomáhal organizovať výstavy napríklad Edmundovi Gwerkovi aj ďalším členom spolku. K týmto výstavám písal aj kritiky, ktoré sa však už nezachovali,“ pokračovala kurátorka.
Pripomenula, že Flache sa venoval aj próze a dramatickej tvorbe. „Informácie o tom však pochádzajú len z ústneho podania umelcových potomkov. V rodinnej pozostalosti sa vraj zachovali básne v maďarčine, neboli však publikované,“ spomenula Katarína Baraníková.
Hľadanie vlastnej cesty
V počiatkoch ovplyvnila Flacheho tvorbu secesia, ktorej princípy ,,nasával" v čase viedenských štúdií. „Viacero dobových zmienok uvádza, že u Gustava Klimta pracoval. Ako pomocník alebo v rámci väčšieho ateliéru s ním bol v kontakte. S určitosťou sa vie, že študoval u profesora Rauchingera. Na Flacheho ranej tvorbe vidno vplyvy secesie, ale nie tej typicky viedenskej,“ povedala kurátorka.
Ako iných, aj Flacheho oslovili avantgardy moderny, ich podnety pretavil do vlastného štýlu. „Vyprofiloval sa začiatkom 40. rokov, čo dokumentujú vystavené diela. Veľmi výrazné línie sú v kontraste s hmotou tvarov. Používa skôr pastelové farby a nanáša ich v tenkých vrstvách. Zjemnené tóny kontrastujú s temnými farbami počiatkov jeho tvorby,“ vysvetlila Katarína Baraníková.
Venoval sa portrétnej tvorbe, často maľoval sám seba. Zaujímal ho život bačov, drevorubačov, lesných robotníkov či pltníkov. Maľoval panoramatické pohľady na Banskú Bystricu z Urpína aj mestské dvory. „Venoval sa aj historickej maľbe. K zaujímavostiam výstavy patrí dielo z monumentálneho trojdielneho cyklu s tematikou odkazujúcou k banskej histórii mesta. Cyklus vytvoril pôvodne pre Národný dom,“ dodala kurátorka.
Výstava Július Flache a Banská Bystrica, ktorej vernisáž bude v banskobystrickej Stredoslovenskej galérii dnes o 17.¤h, potrvá do 23. septembra.
