Nosu nelahodiaci puch má na svedomí špinavá voda v sklenených miskách, ukotvených na dne štyroch klietok. "Zaujíma ma aj výtvarná zložka, ktorá dotvára hudbu. Vo svete je sound art bežný,“ povedal vystavujúci skladateľ.
Nápad prišiel na svet pred tromi rokmi, keď si uvedomil, že umelecký svet si 5. septembra 2012 pripomenie sté výročie Johna Cagea, ktorý pred dvoma desaťročiami navštívil aj Slovensko. Klietka nie je prvoplánovým "prekladom“ priezviska legendárneho amerického skladateľa, ale metaforou obmedzovania slobody či podobenstvom väzenia.
"Na rozdiel od Cageovej hudby, ktorá ma skoro vôbec neinšpiruje, pri tomto projekte mi bola inšpiračným zdrojom jeho filozofia, myslenie. Čítal som veľa jeho rozhovorov aj kníh, ktoré napísal. Zhodou okolností Cage vo svojich dielach občas pracoval aj s vodou a rôznymi prvkami prírody, preto voda,“ pokračoval Peter Machajdík.
Nie je to tekutina z vodovodného kohútika, ale voda z najznečistenejších veľtokov sveta. Najbližšie po ruke bol Dunaj. "Veľmi ťažké je zohnať vodu z Amazonky alebo Nílu, niektoré krajiny totiž nesúhlasia s tým, aby sa vyvážala. Jeden známy mi napríklad prepašoval trošku vody z rieky Jang-c-tiang. Iní známi z Indie mi zase priviezli vodu Gangy. Vody z viacerých špinavých riek som potom zmixoval,“ uviedol päťdesiatročný umelec.
Z každej klietky znie iný tón. Sú štyri: c, a, g, e. "Uvedomil som si, že väčšina mojich hudobných kompozícií sa motá okolo tóniny a-moll, čo sú vlastne tóny a, c, e. K tomu ešte géčko, čo v hudobnej reči znamená a-moll 7 – sedmička je zas magické číslo. Chtiac-nechtiac Cageovo meno korešponduje s tým, o čom je moja hudba. A to ma vnútorne potešilo,“ priznal Peter Machajdík.
Jednou z hudobných liniek je aj Cageov hlas, ktorý zdeformoval, elektronicky upravil, takže časti jeho rozprávania idú odzadu. „Môže to symbolizovať Cageov návrat, možno návrat jeho myšlienok a posolstva späť medzi nás,“ vysvetlil. Trvaním zvukovej stopy odkazuje zas na Cageovu legendárnu skladbu 4´33´´.
Dvadsať rokov žije a tvorí v Berlíne. V pase má titul Ing., ale nechváli sa ním. Keď ho neprijali na Vysokú školu múzických umení (jeho tvorbu považovali za priveľmi ovplyvnenú západnou avantgardou), vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. Machajdíkovou životnou cestou však bolo umenie. Jeho skladby sa hrajú po celom svete, rovnako ako ním putujú jeho multimediálne projekty.
Waters and Cages nie sú len nevšednou inštaláciou, ponúkajúcou silný zážitok a pôsobiacou na zrak, sluch, myseľ i ducha návštevníka. Nie sú len invenčnou poctou výraznej osobnosti experimentálnej hudby. Nenápadným spôsobom aj spoločenskou a politickou kritikou.
"Na začiatku to nebol zámer. Nie som totiž veľký kritik, nezapájam sa vedome do politických alebo iných aktivít. Kritika sa vykľula počas tvorby, začal som uvažovať o tom, ako si znečisťujeme vody a vôbec životné prostredie. Navyše je to aktuálna problematika, ktorá bude časom stále aktuálnejšia,“ dodal v zahraničí najhrávanejší žijúci slovenský hudobný skladateľ.
Výstava Petra Machajdíka Waters and Cages bude v Galérii mesta Bratislavy do nedele 2. septembra.
