Tridsaťjedenročná Američanka je symbolom ukážkovej hudobnej hviezdy – talentovanej, zanietenej, pracovitej, trošku patetickej a schopnej získať si dav. Všetko potvrdila do bodky aj na bratislavskom koncerte, ktorý bol treťou zástavkou v jej svetovom turné Mrs. Carter Wolrd Tour 2013. Odštartovala ho v utorok v Belehrade.
Hoci bratislavský koncert na štadióne Ondreja Nepelu je podujatím s vôbec najmenším štadiónom a publikom, pred akým Beyoncé účinkovala a bude účinkovať, cítiť to v piatok večer rozhodne nebolo. Atmosféra, akú speváčke pripravilo publikum v Bratislave (s bohatou posilou fanúšikov spoza hraníc) bola neuveriteľná. Podobnú si pamätám azda len z koncertu Fugees v bratislavskej Inchebe spred pár rokov. Huriavk, potlesk, piskot, diváci ako na gumičke, visiaci na každom slove kráľovnej na pódiu a dávajúci najavo, akí nadšení sú, že si vybrala práve ich.
Aj vďaka nim bol piatkový koncert naozaj výnimočným. Aj vďaka nim, no zďaleka nielen im. Držiteľka niekoľkých cien Grammy totiž do Bratislavy priniesla výnimočnú produkciu. Nerozsvietené pódium pred koncertom vyzeralo priam až biedne, ale boli to len plané obavy. Pretože vizuálne prvky, premietanie miniklipov, svetelné a vizuálne efekty, ktoré občas dokonca pracovali s optickými ilúziami 3D, boli skutočne ohurujúce. Tvrdiť, že Beyoncé je prelomový umelec, ktorý ich priniesol, by asi bolo odvážne. Veď podobnou výpravou sa už roky môže pýšiť napríklad speváčka Madonna. No práve Beyoncé dotiahla túto súčasť pódiovej prezentácie do dokonalosti.
Na pódiu to vyzeralo, že každá sekunda je presne vyrátaná, každý pohyb má svoj jasný zámer, presný čas. Hoci podobné slová môžu zaváňať absenciou spontánnosti, ani tá speváčke nechýbala. Alebo si ju tiež veľmi dobre osvojila. Rovnako ako dokonalé tanečné pohyby. Keď sa totiž prihovárala publiku, nadšením kričali ženy aj muži bez výnimky. Keď požiadala o súboj potleskov, dve strany arény burácali akoby išlo o život. A keď sa v druhej polovici koncertu zniesla do stredu stojaceho davu a v zóne pár vybraných si podávala ruku s divákmi, na nohách bol naozaj celý desaťtisícový dav.
Beyoncé je však popri dokonalej zabávačke a tanečnici predovšetkým speváčka. A to potvrdzovala od prvej chvíle. V úvodnej sérii skladieb Run the world a End of time si ešte hlasivky šetrila. Priestor dostal najmä ohlušujúci zvuk bubnov a basov, ktorý rozpumpoval štadión Ondreja Nepelu, ale tiež energické choreografie, v rámci ktorých odprezentovala svoje pohybové nadanie. A zmes ženskej ladnosti, do ktorej prenikajú vplyvy afrických kmeňových tancov či štýlu Josephine Bakerovej. K podobným inšpiráciám sa speváčka viackrát verejne prihlásila.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V skladbách Get me bodied, Naughty girl či Party precízne zladené hromadné choreografie nechýbali, hlasovo sa Beyoncé prezentovala s výdatnou pomocou vokalistiek The Mamas. Balady I Care a I miss you však ukázali hlas jednej z najúspešnejších speváčok súčasnosti v plnej kráse, sile a výraze. Beyoncé nádherne intonovala, s ľahkosťou lúdila zo seba aj tie najvyššie tóny a hrala sa s popevkami veľmi svojsky. Tak ako to poznáte z jej medzinárodne známych vystúpení.
Jeden z mnohých vrcholov večera priniesla skladba Why don't you love me. Prekvapivé bolo tiež to, že ju so speváčkou poslušne a zborovo nôtilo slovenské publikum, hoci ide o singel, ktorý nezaznamenal toľko slávy ako iné jej skladby. Jeho náboj a energia, ktorú výrazne podporila aj dvojica francúzskych tanečníkov Les Twins so speváčkou vrtiacou sa v šatách z trblietavých strapcov, zasiahla aj ľudí na sedadlách. Bez ohľadu na poslušnosť či slušnosť voči tým v ďalšom rade vstávali na nohy a tancovali.
Keď potom prišiel už spomenutý moment so skladbou Irreplaceable, počas ktorej sa hviezda ocitla na kruhovom pódiu v strede davu stojacich fanúšikov, ošiaľ nadšenia by sa dal doslova uchopiť. Speváčka v tesnom kontakte so svojimi fanúšikmi odspievala aj rozmarnú a veselú skladbu Love on top inšpirovanú príjemným disko z 90-tych rokov, nasledovala spomienka na časy Destiny's Child s pesničkou Survivor.
Najväčšie hity však mali ešte svoj čas. A Beyoncé ich ponúkla v rámci bezchybne vystavanej dramaturgie koncertu v závere. Pesničku Crazy in love striedal megahit Single ladies. Hymna všetkých slobodných žien zdvihla ruky nad hlavy a mnohé dámy vrteli dlaňou tak, ako to speváčka učila celý svet známym a oceňovaným čiernobielym videoklipom.
Úplný hudobný záver však patril piesni Halo – skladbe s textom, ktorému nechýba pátos, no zároveň so silnou hudobnou linkou a hlasom autorky a interpretky prenikajúcim pod kožu. Beyoncé do nej prešla plynule z úvodu skladby I will always love you, ktorú preslávila Whitney Houston. Práve krátkou spomienkou na zosnulú hudobnú divu bola sloha, počas ktorej speváčka stála v bodovom reflektore a pod jej nohami sa rozsvecovali stovky mobilných telefónov. Po Halo nasledovalo už len predstavenie kapely, skvelých tanečníčok a poďakovanie fanúšikom. Šou sa skončila.
Jedno je isté. Na podobnú produkciu, výpravu, technickú dokonalosť a veľkoleposť si slovenské publikum bude musieť počkať. Pretože Beyoncé v piatok potvrdila to, čo sme všetci tak trochu tušili. Je len jedna. A momentálne skutočná kráľovná.
