Omega: Ak by Liszt žil dnes, bol by rockerom

K jedným z mála úspešných vývozných artiklov východnej Európy patrí už neuveriteľných 50 rokov legendárna maďarská skupina Omega. Od začiatku 60. rokov ovplyvnila niekoľko generácií poslucháčov, predala desiatky miliónov zvukových nosičov po celom svete a jej pódiové úspechy doma aj za hranicami približuje aj posledné koncertné DVD a CD Greatest performances so záznamom zo slávneho budapeštianskeho Népstadiona.

18.08.2013 10:00
Omega v Bratislave Foto:
Spevák a zakladateľ slávnej maďarskej skupiny Omega János Kóbor alias Mecky.
debata

Štúdiová nahrávka Rhapsody vydaná pri príležitosti 50. výročia je retrospektívnou kolekciou ich nestarnúcich skladieb so symfonickým orchestrom v produkcii známeho Johna Gallena (Motörhead, Queen, Simply Red). O histórii najväčšej maďarskej kapely, ako aj o jej plánoch do budúcnosti porozprával v rozhovore pre Pravdu zakladateľ skupiny a spevák János Kóbor alias Mecky.

Aj po 40 rokoch hrávajú vašu najslávnejšiu pieseň Gyöngyhajú lány (Dievča s perlami vo vlasoch) v rádiách a osvojili si ju aj iné kapely vrátane takých gigantov ako Scorpions. Akú hudbu máte najradšej vy?

Kedysi som do daru dostal kolekciu nahrávok tejto piesne od 100 rozličných skupín a spevákov. Najviac sa mi páčila verzia od poľskej skupiny, jej názov si už nepamätám. Aby som bol úprimný, nemám obľúbenú pieseň Omegy, ale najčastejšie mi vždy prišiel na um album Time Robber (Zlodej času) a tiež aj Moving World (Svet v pohybe). Naše progresívne obdobie je môjmu srdcu proste najbližšie. Čo sa týka iných hudobníkov, musím menovať Pink Floyd. Patria v hudbe k všeobecnému štandardu, čo si veľmi cením.

Nedávno ste oslávili 50. výročie. Aké sú vaše plány na nasledujúce roky?

Verím, že uplynulých päťdesiat rokov kapely Omega zanechalo v rockovej hudbe stopu hodnú povšimnutia. Takéto výročie je ojedinelé a dosť unikátne nielen v hudbe, takže si to žiada viac zodpovednosti. A my všetci v kapele si fanúšikov a priateľov veľmi vážime, iba vďaka nim sme stále nažive. Nasledujúce obdobie budeme sumarizovať a reinterpretujeme naše nadčasové piesne z albumu Rhapsody. A to najlepšie nás hádam ešte len čaká. Ja si svoju prácu užívam naozaj deň čo deň.

Predošlých 50 rokov prinieslo rôzne režimy aj hudobné trendy. Na ktorú éru spomínate najradšej vy?

Medzinárodnú reputáciu priniesol skupine Omega najmä jej hudobný štýl v 70. rokoch. Skutočný prelom, aspoň čo sa týka úspechu v Európe, znamenal náš siedmy album Time Robber. Predalo sa z neho viac ako jeden a pol milióna nosičov, dobyl rebríčky v mnohých krajinách a jeho pirátske kópie kolovali od Kórey až po Rusko, aj keď sme tam nikdy predtým nehrali. Väčšina fanúšikov považuje siedmy, ôsmy a deviaty album za vrcholné obdobie Omegy, takzvanú epochu space rocku. Akokoľvek to obdobie nazvete, užívali sme si ho, kdekoľvek sme hrali. Tieto tri albumy mali na rockovú hudbu trvalý vplyv, vznikli naše fankluby vo Švajčiarsku, v Nemecku, Poľsku a inde. Boli sme tiež jednou z mála skupín, ktoré hrávali nepretržite aj vo východnom, aj v západnom Nemecku.

Ako jedna z mála skupín z východného bloku ste obľúbení aj v zahraničí a na Západ ste cestovali už za čias, keď to bežne umožnené nebolo.

Na pódiu sme boli vždy spokojní s publikom a jeho reakciami, kdekoľvek sme hrali. Čo je veľmi zaujímavé, keďže spievame takmer výhradne iba v maďarčine aj v zahraničí. Myslím, že dnes už našťastie nie sú východoeurópske krajiny nijako diskriminované. Naša hudba však vždy reprezentovala určitý druh slobody, ktorá mala omnoho väčší význam a zmysel v strednej Európe, to je fakt.

Omega dosiahla status legendy ešte za čias Maďarskej ľudovej republiky. Na čo rád spomínate z čias socializmu a cenzúry z pohľadu speváka poprednej hudobnej skupiny?

V 60. rokoch sme v Maďarsku mali špeciálny kultúrny systém. Každý umelecký počin bol buď zakázaný, tolerovaný, alebo podporovaný. Zaiste, západná pop-rocková hudba patrila do kategórie na hranici zakázanej a tolerovanej hudby. Priama prohibícia sa zdala nebezpečná pre štát pre rastúci záujem verejnosti o Beatles či Rolling Stones, aj keď akákoľvek podpora bola jednoducho nemysliteľná. Napriek tomu sme však v roku 1968 dostali pozvanie do Londýna, kde sme nahrávali našu prvú LP platňu. Ani sa mi nechce veriť, ako rýchlo sme to stihli. V štúdiu sme boli jediný deň. Vzápätí nám funkcionári ponúkli možnosť vydať platňu aj v Maďarsku. Prvý maďarský pop-rockový album bol skutočným míľnikom nielen pre Omegu, no pre celú domácu rockovú scénu. Na staré časy sa nerád sťažujem, no nič by som nemenil. V Maďarsku sme nemali toľko slobody, koľko by sme si želali. No verím, že Omega slobodu pomáhala prinášať.

Vaša najnovšia štúdiová nahrávka bola vytvorená v spolupráci so symfonickým orchestrom. Máte k symfóniám a vážnej hudbe vzťah?

Moje prvé skúsenosti so živou hudbou sú spojené s operami, zvlášť Verdiho. Jednoducho som miloval byť v opere. O niekoľko rokov neskôr mi zmenil myslenie a úplne otvoril oči Elvis Presley. Pri vážnej hudbe musím v prvom rade spomenúť Richarda Wagnera ako kategóriu samu osebe. A myslím, že jedným z najvplyvnejších a najlepších skladateľov je Ferenc Liszt, má ho veľmi rád. Orchestrácie na albume Rhapsody sú inšpirované práve Lisztom, ktorý stvoril rapsódiu ako žáner. Ak by žil v našich časoch, nepochybne by bol rockovým muzikantom. Naozaj, vo svojej dobe bol hviezdou. Mojím tretím obľúbencom je Béla Bartók.

Hrali ste na veľkých štadiónoch nielen doma, ale aj inde vo svete vrátane Slovenska. Aké sú vaše spomienky na Slovensko a skúsenosti s tunajším publikom?

Pamätám si, že náš skutočne prvý zahraničný koncert sme odohrali v Československu, neďaleko hraníc, ktoré dnes už patria Slovensku. Vždy som si cenil, že naša hudba dokáže spájať ľudí nezávisle od jazyka či národnosti. A nikdy som nemal s našou maďarčinou na Slovensku žiadne problémy. Nedávno som dokonca počul, že naša pieseň Petróleumlámpa pomohla občas prekonať konflikty aj počas prestávok na ministerských rokovaniach.

Po rozpade Československa si mnoho ľudí na Slovensku uvedomilo väzby s Maďarskom. Ako vidíte naše susedstvo vy?

Žiaľ, susedné krajiny majú medzi sebou isté rozbroje všade v Európe. Aj keď hranice v skutočnosti existujú iba v našich hlavách, fyzicky neznamenajú naozaj nič, aj keď medzi sebou vybudujeme múry a železné opony. Príroda je tá istá aj o 100 metrov ďalej, susedia sú si vzájomne blízki myslením, jedlo je podobné, kultúra je takmer rovnaká. Myslím, že pôvod sporov je mnohokrát vytvorený umelo a politici za to nesú obrovskú zodpovednosť. Napríklad keď sa stretnú ľudia na koncerte Omegy, nie sú medzi nimi žiadne rozdiely, čo nie je ťažké dosiahnuť. Takže cítim vždy omnoho menej problémov, keď sa navzájom rozprávajú obyčajní ľudia a nie úradníci alebo politici.

Aj po 50 rokoch na scéne máte stále dosť energie a inšpirácie na živé koncertovanie. Môžeme sa tešiť na vašu návštevu aj na Slovensku?

Rocková hudba robí človeka mladým, či už ju hráte, alebo ju iba počúvate, verte mi. Aby som bol realista, veľké jubilejné turné z roku 2012 opakovať nebudeme. No verím, že ešte tohto roku zavítame opäť do Košíc s jedným unikátnym vystúpením, už čoskoro sa dozviete viac!

debata chyba