Depeche Mode sú jedinou svetovou kapelou, ktorá sa na Slovensko vrátila niekoľkokrát, a to v priebehu krátkeho obdobia šiestich rokov. Ich štvrtková zastávka v Bratislave bola dokonca druhou v rámci jedného turné, čo nebýva zvykom ani pri krajinách s vrúcnejším prístupom ku koncertom a interpretom. Slávnej zostave sa však podarilo vybudovať na Slovensku priam neuveriteľnú základňu vďačných fanúšikov. Aj oni spravili z ich vystúpenia podmanivú šou, akú by si mnohí z nich radi zopakovali ešte mnoho ráz.
Foto: Ľuboš Pilc
Foto: Ľuboš Pilc
Vitajte doma!
Už keď pár minúť po deviatej hodine na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu zhaslo svetlo, bolo zrejmé, že fenomén s menom Depeche Mode má obrovskú silu. Nadšený pokrik publika prehlušil aj úvodné „antré“. Aplauz nabral na obrátkach najmä pri príchode kapely na čele s Daveom Gahanom predvádzajúcim piruety na pódiu. Depeche Mode si už vtedy mohli byť istí svojím postavením polobohov vystavovaných na obdiv lačného davu. Mohli si dovoliť koncert „odfláknuť“, spoliehať sa na slávu, odohrať, čo treba a odísť spať. Energiu, ktorej sa im dostalo, však úspešne vrátili svojim fanúšikom nazad.
„Welcome to my world“ (Vitajte v mojom svete) odznelo hneď na začiatku a stovky ľudí v publiku vytiahli plagáty s nápisom Welcome Home (Vitajte doma). Vhodne zvolené slová z oboch strán dotvorili priam rodinnú atmosféru, ktorá sa stabilne udržala počas dvojhodinovej šou. A hoci to mala byť (opäť) prezentácia posledného albumu The Delta Machine, kapela sa neštítila ani osvedčených hitov. Pri Walking in My Shoes a Black Celebration v prvej polovici koncertu azda ani nebolo potrebné, aby na pódiu Depeche Mode reálne stáli. Dav spieval ostošesť, čo Gahan ocenil potleskom.
S jedinečným postavením
Gahanove sebestredné vystupovanie a pohyby v štýle gogo tanečníc vystriedal v druhej polovici úplne opačný typ frontmana. Martin L. Gore sa znenazdajky objavil na pódiu v prvej línii a len s gitarou a klavírnym sprievodom odohral emotívne balady. Práve záver poslednej z nich, But Not Tonight, patril medzi najsilnejšie momenty štvrtkového vystúpenia. Desaťtisícový dav po jeho odchode nadšene dospieval posledné tóny a „na na na“ sa nieslo štadiónom pár minút.
Depeche Mode už v kompletnej zostave však rýchlo nadviazali na dynamickejšiu časť svojho koncertu. Prišli skladby ako Behind the Wheel a remix A Pain That I'm Used To, ktoré rozpálili publikum a pripravili ho na vyčerpávajúce finále plné endorfínov. Enjoy the Silence v dlhšom koncertnom predvedení a najmä Personal Jesus so spomaleným úvodom boli silnou dávkou aj pre „nedepešáka“. To, že vďačne zahrali hity na záver, okrem iného dokázalo aj ich profesionálny prístup. Mnoho veľkých muzikantov sa tomuto postupu bráni, pretože im vlastné „odrhovačky“ lezú na nervy. Fanúšikom však zjavne nie. Päť prídavkov, ktoré nasledovali, už boli tak skôr rozlúčkou a nie vyvrcholením celej šou.
Depeche Mode už po štvrtýkrát potvrdili, že majú na Slovensku jedinečné postavenie, ktorého si, zrejme nevedome, vážia. Hoci sa ich setlist od predošlého vystúpenia zvlášť nezmenil, stálo za to stálo vidieť ich opäť. Ich koncerty u nás jednoducho fungujú.
