Výber z časov minulých
„Viem, prečo ste prišli. Poznáte ma… ako herca!“ prezieravo vyhlásil Hugh Laurie pred nadšeným publikom. Ovácie jeho výrok potvrdzovali. Plná NTC Aegon aréna sa totiž najviac naplnila zvučným potleskom, keď Laurie rozprával. Tvár, gestá a mimiku známeho Dr. Housa si prišli mnohí pozrieť naživo bez ohľadu na to, či by Laurie spieval, tancoval, alebo žongloval. Pódium pripravené v štýle útulnej obývačky okrem neho hostilo ďalších umelcov. The Copper Bottom Band v zložení David Piltch (kontrabas), Vincent Henry (saxofón), Elizabeth Lea (trombón), Sister Jean McClain (spev), Gaby Moreno (spev a gitara), Herman Matthews (bicie) a Mark Goldenberg (gitara) mali byť sprievodnou kapelou, známemu hercovi však sekundovali výborne. Kooperácia v štýle „ja mám meno – vy inštrumentálne zručnosti“ bola správnou voľbou.
Zjavné to už bolo v úvodnej skladbe Iko Iko. Dr. House a jeho tím navodili optimistickú atmosféru a kto čakal posmutnelý bluesový koncert, musel ostať v pomykove. Veľkú časť setlistu totiž tvorili cover verzie americkej popovej a džezovej hudby primárne z prvej polovice 20. storočia. S poriadnou dávkou nostalgie tak Laurie priniesol do Bratislavy atmosféru časov minulých. Ako sám vyhlásil, piesne, ktoré si vybral, sú ako vzácne motýle. Zaujímajú čoraz menej ľudí a čoskoro by mohli zmiznúť.
Tanečník aj záchranár
Laurie väčšinu skladieb odohral na klavíri aj odspieval. Do programu zaradil šlágre ako Buona Sera od Luisa Primu, St. James Infirmary Louisa Armstronga či Leadbellyho You Don't Know My Mind. Jeho hlas, rovnako ako hra na klavíri pôsobili príjemne, aj keď by sme asi len ťažko mohli hovoriť o strhujúcom talente. Veľký rešpekt si však získal svojím vystupovaním. Pomedzi skladby nezabudol publikum zabávať, pričom nevynechal ani suchý humor, ktorý je vlastný aj Dr. Housovi.
Okrem iného sa predviedol ako tanečník tanga (v skladbe Kiss of Fire) alebo záchranca. Na pomoc totiž bez zaváhania pribehol panej v prednom rade, ktorej sa údajne spravilo nevoľno. Nadhľad a schopnosť improvizovať s potrebnou gráciou pôsobili sympaticky a získal mu obdiv publika azda väčší ako samotná hudobná zložka.
Jeho vystúpenie pripomínajúce kabaret totiž fungovalo ako celok. A hoci pôsobilo intímne a rodinne, stál za ním kus profesionálnej roboty. S vydarenými kostýmami a scénou malo potrebnú atmosféru, s overenými muzikantmi uspokojilo aj hudobných fajnšmekrov, v celku bolo zábavné, milé, príjemné. Hugh Laurie v Bratislave dokázal, že presne vie, ako vyťažiť so svojej slávy bez toho, aby sa ľuďom sprotivil. Charizmatického bluesového muzikanta zahral výborne.
