Dažďové kvapky sa na návštevníkoch vyšantili najmä v sobotu 23. augusta. Popoludní museli organizátori dokonca festival pre divokú smršť na niekoľko hodín prerušiť, našťastie tým však program a napokon ani atmosféra nijako vážne neutrpeli. Fanúšikov jamajskej hudby, ktorí na Zlaté piesky cestovali aj zo vzdialenejších kútov Európy, by totiž zrejme od ich obľúbeného podujatia neodradil ani cyklón. Kaluže plné vody a blata tak napokon popri hudobnom zážitku z vystúpení Chronixx, Dub FX, Shaggyho či Jimmyho Cliffa ponúkli aj bizarné pohľady na kreatívne nápady, ako sa pred dažďom chrániť, alebo ako si ho, naopak, bez zábran „užiť“.
Nielen reggae…
Hoci je reggae hlavnou žánrovou zložkou Uprisingu, program sa stereotypu ladne vyhýba striedaním ďalších príbuzných žánrov – či už je to hip-hop, dancehall, ska, alebo elektronika v podobe drum'n'bassu a dubstepu. Rozdelenie sa nedrží striktne mantinelov jednotlivých stageov, a tak sa ochutnávka z viacerých súdkov ušla aj tým, ktorí sa koncentrovali len pod hlavným pódiom. Publikum svojím entuziastickým ohlasom na rôznorodé vystúpenia potvrdilo široký záber aj bezpodmienečnú chuť baviť sa.
Americký raper KRS One mohol na prvý pohľad v prostredí festivalu, kde dominuje mierumilovná aura rastafariánov, pôsobiť tak trochu ako gangster z tmavej uličky. Bezmála päťdesiatročná hviezda z Bronxu sa však v skutočnosti angažuje v hnutiach proti násiliu, zaoberá sa filozofiou a metafyzikou a v 80. rokoch sa vyčlenil z konkurencie práve pionierskou snahou o premostenie severoamerického hip-hopu a jamajského reggae. V sobotu pred deviatou večer rozbalil KRS One spolu so svojím DJ-om šou v štýle starej školy, a hoci v nej nebolo z čisto hudobného hľadiska veľa výraznejších okamihov, publikum znalé aj nejedného textu sa za ňu odvďačilo navodením skvelej atmosféry.
Uhladene aj tradične
Aj reggae má mnoho podôb. Jeho uhladenejšiu „hitparádovú“ tvár v piatok predstavil bermudský fešák Collie Buddz, ktorý v Bratislave vystúpil len deň po svojich tridsiatych narodeninách. Študovaný zvukový inžinier možno v posledných rokoch zástancov tradícií odrádza posunom ku komerčnejšej hudbe (napríklad spoluprácou so Snoop Doggom), jeho univerzálnosť však na Uprisingu znela veľmi príjemne a profesionálne.
Legendárny Jimmy Cliff následne priniesol aj vôňu čierneho kontinentu, keď svoje vystúpenie odpálil rytmickou verziou skladby Rivers of Babylon – tú síce v našich končinách preslávili diskotékoví Boney M, ale pochádza z repertoára jamajských The Melodians. Predviedol aj optimistický hit You Can Get It If You Really Want, ktorý zložil v roku 1972 pre kriminálku The Harder They Come, zaspieval aj vlastnú verziu hitu Cata Stevensa Wild World. Na záver nechýbala dvojica Cliffových najznámejších skladieb – Reggae Night a I Can See Clearly Now (ktorú preslávil viac, ako jej skutočný autor Johnny Nash). Sprievodná kapela, skvelí vokalisti aj správne vyladený zvuk bezpečne vyvážili aj drobné nepresnosti vokálu tohto už 66-ročného reggae veterána a postavenie piatkového headlinera si tak právom zaslúžil.
Foto: Ivan Kelement
Mladí občas hviezdy zatienia
Sobotný headliner a zároveň vôbec najznámejšie meno v line-upe tohtoročného Uprisingu Shaggy už zanechal rozpačitejší dojem. Jeho texty sa sústredia na romantiku a sex, aj obrazovky za Shaggyho chrbtom lákali animovanými ženskými siluetami. Sám spevák však aj napriek nespornej sile svojho vokálu pôsobil skôr unavene a neisto a preinštrumentalizované verzie jeho odľahčených popevkov šou taktiež veľmi nepomáhali. Kto si však prišiel pôvodcu hitov Boombastic, Angel či It Wasn't Me vypočuť skôr zo zvedavosti, ako s veľkými očakávaniami, iste si jeho koncert vychutnal aj vďaka skvelému publiku, ktoré ani tentoraz nemalo najmenšie predsudky či zábrany.
Kvalitatívne však Shaggyho suverénne zatienil jeho predchodca Chronixx. Len 21-ročná vychádzajúca hviezda jamajskej scény prekvapuje poctivým a príjemne starosvetským uchopením reggae a vlastne aj hudby ako takej. Jeho nápaditý, citlivý a originálnymi postupmi prešperkovaný koncert patril k tomu najlepšiemu, čo tohtoročný Uprising ponúkol.
Festivalu však už tradične nerobia dobré meno len jeho účinkujúci, ale aj samotní organizátori. Areál bol opäť rozvrhnutý s rozumom a zmyslom pre logiku, vďaka čomu sa jednotlivé stage neprehlušovali, pred stánkami sa netvorili mrzuté rady a neúnavné upratovacie čaty udržiavali areál v obdivuhodnom poriadku. Väčšina z návštevníkov sa už iste teší, čo si pre nich Uprising pripraví o rok.
Foto: Ivan Kelement
