V súlade so svetom

Existuje viacero vtipných aj výstižných reakcií na otázku, čo je to vlastne džez, ale ani jedna nie je odpoveďou na ňu. Podľa historika džezu M. W. Stearnsa džez sa ľahko rozpoznáva, ale ťažko sa opisuje. Trio Andreasa Varadyho vracia do hry fenomén prepojenia čistých pocitov džezových interpretov a ich poslucháčov.

24.10.2014 16:00
Andreas Varady Foto:
Andreas Varady
debata

Varadyovci, ktorých rodina sa pred rokmi odsťahovala z juhu Slovenska do Írska, sa mohli tešiť pomerne veľkej mediálnej pozornosti pred aj po svojom minulotýždňovom koncerte v Bratislave. Koncert rodinného tria 17-ročného gitaristu Andreasa, 12-ročného perkusionistu Adriana a ich otca basgitaristu Bandiho Varadyho odznel v rámci ambiciózneho a rovnako úspešného projektu cyklu koncertov City Sounds of Bratislava v Ateliéri Babylon.

Je trochu škoda, že sme si neodpustili prílišné zvýrazňovanie slovenskosti, čo je práve v tomto prípade úplne irelevantné a nenáležité. Ani nie ich, skôr našej. Mám na mysli titulky, označujúce ich za Slovákov, a potom jeden, ktorý to mal asi vykompenzovať, ibaže opačnou, s prepáčením, hlúposťou: Nezostali na Slovensku a urobili dobre. (Andreasov rovesník, tiež „zázračný“ džezový bubeník Dávid Hodek zostal – a urobil zle? Ako viem, tiež si získava svetové meno.) V tomto kontexte je podstatné niečo iné: akí sú títo cigánski džezmeni neuveriteľne pohodoví, pokojne sebaistí, ako sa na nič nehrajú, ako spontánne prívetivo reagujú. Spokojne a radostne žijú v súlade so svetom. Porovnajme to s väčšinou našej mládeže, vychovanej príkazmi, zákazmi, obmedzeniami, povinnosťami, bez rozdielu národnosti a pod. To je na dlhé zamyslenie…

Nákazlivá radosť z hry

Bratislavský koncert tohto netradičného tria sa podľa môjho laického dojmu vyznačoval tým, že bol výnimočne jazzy, džezový. Dojem sa ťažko formuluje, tobôž laický, no a dojem džezovosti hudby sa už vôbec nedá priamo vyjadriť. Keby sa len dalo vyjsť z nejakých všeobecne uznávaných charakteristík džezu, z jeho definície, ale nič také neexistuje. Práve v tom je podstata džezu. Existuje viacero vtipných aj výstižných reakcií na otázku, čo je to vlastne ten džez, no ani jedna nie je odpoveďou na ňu. Podľa historika džezu M. W. Stearnsa džez sa ľahko rozpoznáva, ale ťažko sa opisuje. Platí to vlastne pre každé umenie a zvlášť pre hudbu, ale pre džez absolútne a bezo zvyšku, že je to doména čistých pocitov u tvorcu/interpreta i poslucháča.

Patrí tam akékoľvek citové pohnutie vrátane melanchólie a smútku, ale príznačnejšie pre džez sú skôr pozitívne a dynamické pocity. Vyplýva to z jeho známych špecifík, založených na voľnosti, neobmedzenej hudobnými kánonmi, vyjadrenej v improvizáciách, keď sa miera a efekt vybočení zo zvyčajných rytmických, harmonických i melodických vzorcov reguluje výlučne citom interpreta.

Dobrá improvizácia musí byť hravá a hravosť je výsada detstva a útlej mladosti. Čiže hravosť, „mladosť-pochabosť“ bratov Varadyovcov mohla zapôsobiť dojmom silnejšej džezovosti. Kvalita a nákazlivá radosť z hry, hoci detskej, je zas podmienená dobrým ovládaním hračky – nástroja, a zároveň pravidiel hry – džezového úzu, ktorý sa v improvizácii narušuje, individualizuje a tvorivo prekonáva. Andreasova gitarová technika je taká suverénna, že sa iste vyrovná aj starším svetovým džezmenom.

Nie je to len nadrilovaná ekvilibristika, ale je naplnená hlbokým džezovým citom pre rytmus a frázovanie, ktoré až príjemne nadvihuje zo stoličky. Techniku mal výbornú už pred štyrmi rokmi – azda najmä tým oslovil svojho stabilného manažéra a producenta, slávneho Quincyho Jonesa – teraz je však ešte istejšia a precíznejšia, má poriadne vyhraný každý tón bez šmodrchania aj v krkolomných rýchlych behoch, ktoré rád predvádza, ale nenadužíva. Jeho skvelé hráčske kvality, muzikalita a osobnostné danosti ho prirodzene stavajú do pozície lídra rodinného tria napriek tomu, že jeho tretím členom je basgitarista Bandi Varady, otec a jediný učiteľ hudby bratov Andreasa a Adriana.

Leví podiel

Automaticky vzniká tradičná otázka, v akom pomere je na výslednom efekte Andreasovho hrania zastúpená skutočná úroveň jeho hudobnej produkcie a nakoľko sa na jeho atraktivite podieľa nepomerne nízky vek. Podobná otázka stála aj pred rokmi o holandskej saxofonistke, žiarivo peknej blondínke Candy Dulferovej. Je tu napokon vždy, keď muzikant disponuje nejakou výraznou nehudobnou charakteristikou. Nemožno ju jednoznačne a objektívne vyriešiť, vlastne ako nič v umení, ani to nie je potrebné.

Iste, pri Andreasovi cítiť isté napätie medzi vekom a vyspelosťou hudobného prejavu. No suverenita a ľahkosť, s ktorou zvláda náročnú produkciu – akoby mu tie polodetské ručičky hrali samé, úplne sú mu cudzie kŕčovité exaltované gestá – eliminujú z toho napätia prvok cirkusovej nervozity, „či to predsa nepokazí“, a ostáva obdiv – „je naozaj úžasný“.

Mladší Adrian na bicích je síce na svoj vek tiež vynikajúci, ale predsa je to ešte decko. Hrá s veľkou chuťou, akoby sa viac hral než muzicíroval, ale tie malé nedostatky s prehľadom vyvažuje detskou hráčskou vášňou a neodolateľným úsmevom. Starší Andreas naňho láskyplne dohliada a nepatrnými gestami ho akoby diriguje a Adrian ho radostne rešpektuje – slovom, sú krásne bratsky zohratí a je to aj počuť. Otec sa drží v úzadí tak, že skromnejšie sa už ani nedá, a to je tiež podivuhodné. Jeho basa dodáva spoľahlivý podklad, ani nehovoriac o tom, že má leví podiel na hudobných kvalitách synov, a tým nemyslím genetický. Krásna, družná, pohodová rodinka, aj v adekvátnom hudobnom vyjadrení.

Jeden z možných domovov

Varadyovcom a im podobným by sme rozhodne nemali oktrojovať, že tu je ich rodná hruda a ich jediný pravý domov, ku ktorému majú nebodaj záväzky, napríklad povinnosť pri každej príležitosti trúbiť do sveta o svojom slovenskom pôvode.

Bolo by fajn vnuknúť im vedomie, že tu majú jeden zo svojich možných domovov, kam sa môžu vracať, lebo ich tu máme radi a sme na nich pyšní. Môžeme, lebo nás niečo s nimi spája. A to je tiež výlučne naša starosť, oni sú tomu očividne naklonení. Na bratislavskom koncerte sa to hádam podarilo, City Sounds aj obecenstvu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #džez #City Sounds #Andreas Varady