Vychudnutý chlapec s melancholickým pohľadom. Vždy inklinoval k tragickej lyrike, veselé popevky o radosti zo života prenechal snaživým dobyvateľom vtedajších hitparád. Keď sa Morrissey v roku 1982 zoznámil s gitaristom Johnnnym Marrom, bolo to osudové stretnutie. Spoločne založili skupinu The Smiths a zvyšok je hudobná história. Cesty dvoch idolov alternatívnej gitarovej hudby sa rozdelili v roku 1987. Morrisseyho debutový album Viva Hate vyšiel už o rok neskôr. O tom, že jeho sólová tvorba patrí do kategórie "neprehliadnuteľná“, sa 24. októbra naživo presvedčila vypredaná sála viedenského Konzerthausu.
"Mimoriadne silný album, Morrisseyho veľkolepý triumf, hudobná udalosť roka,“ tak sa o hudobníkovej aktuálnej nahrávke World Peace Is None of Your Business vyjadrovali prestížne hudobné magazíny. A neklamali. Morrissey ju nahral vo francúzskom štúdiu La¤Fabrique a nenájdete na nej žiadne hluché miesto. Silu nového materiálu potvrdzuje aj fakt, že na viedenskom koncerte odznelo deväť z dvanástich skladieb albumu.
Sála Konzerthausu čaká na príchod svojho hrdinu. Reprodukovanú hudbu vystrieda projekcia na bielom plátne. The Ramones, New York Dolls, Charles Aznavour, skeče zabudnutých zabávačov, recitujúca poetka. Polhodinové pásmo videí s pochybnou kvalitou obrazu zaklincuje sarkastický popevok Witch Is Dead. Ten je adresovaný Margaret Thatcherovej, ktorú Morrissey dlhé roky odhodlane neznášal. K niektorým idolom patrí aj istý druh kontroverznosti.
Päťdesiatpäť ročný spevák sa vo Viedni predstavil vo vrcholnej forme. Na tvárach fanúšikov sa pri otváracej The Queen Is Dead objavil neprehliadnuteľný úžas. Nekompromisne zohraná kapela a jeden z najvýraznejších frontmanov modernej hudobnej histórie. Naliehavý prejav a playlist, v ktorom nechýbali kultové skladby The Smiths nepripúšťali divákovu nesústredenosť. Morrissey je zo starej školy a v tej sa speváci nikdy nešetrili. How Soon Is Now, Speedway, Suedehead, Istanbul, Kiss Me a Lot, I'm Throwing My Arms Around Paris. Sálu, v ktorej sa konajú špičkové koncerty klasickej hudby ovládol ten najautentickejší zvuk anglickej gitarovej hudby. Obecenstvo buráca. Na pódium dopadajú ruže, prvé rady stojacich fanúšikov naťahujú ruky. Takto vyzerá koncertný triumf.
Projekcia počas záverečnej Meat Is Murder omráči silou dobre zamierenej facky. Zábery na zvieratá v malých klietkach, krvavé podlahy chovných družstiev, hromadné zabíjanie drobných sliepok. "Murder, murder, murder,“ vyhlási hlavný hrdina večera a odchádza do šatne. Publikum sa spamätáva zo šoku. Potlesk prichádza až po niekoľkých sekundách. Dva nasledujúce prídavky vymazali akékoľvek rozčarovanie. Baladu Asleep považujú mnohí za najlepšiu skladbu od The Smiths. Morrissey ju vo Viedni odspieval s takou naliehavosťou, že mnohí zabudli na pokušenie vytiahnuť mobilný telefón a nakrútiť roztrasenú audiovizuálnu spomienku.
"Everyday Is Like Sunday,“ spieva celá sála. Posledná skladba večera je taká euforická, že niektorí muži neodolajú a vybehnú na pódium. Niektorým sa podarí dotknúť sa hudobníka, ostatných okamžite spacifikujú ochrankári. Tak sa už desaťročia končí takmer každé Morrisseyho vystúpenie. Do publika letí spotená košeľa. Na takýto koncert sa nedá zabudnúť.
