Na začiatku bola fotografia ako hobby a túžba zachytávať realitu do 2D podoby. Postupne začal fotografovať elektronické párty. Neskôr si uvedomil, že potrebuje rozvíjať svoje kreatívne videnie, a tak sa dostal k nástrojovej hudbe a foteniu koncertov.
Svojím objektívom zachytil už množstvo hviezd hudobnej scény ako B. B. King, Jamiroquai, Robert Plant, Metallica a vďaka svojmu pätnásťročnému portfóliu bol Zdenko Hanout jediným fotografom, ktorý sprevádzal talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho na aktuálnom turné. „Nerátal som s tým, že to vyjde. V tejto profesii to funguje tak, že napíšete sto ľuďom a z toho sa vám dvaja ozvú. Napokon sa zrealizuje len jedna spolupráca,“ prezrádza fotograf.
Vždy pripravený
Samotnému aktu fotenia koncertu predchádza dôkladná príprava. Len fotografická technika v prípade Morriconeho koncertu vážila 15 kilogramov, ktoré nosil Hanout počas pražského koncertu na chrbte.
Fotograf tiež potrebuje poznať prostredie, v ktorom pracuje. „Potreboval som si prejsť celú sálu, všetky východy a vchody, ktoré vedú do sály, získať prístupy, aby som sa mohol pohybovať tam, kde potrebujem. Chcel som vidieť, kde sa čo nachádza, ako sú rozložené nástroje. Prieskum prostredia mi pomohol, aby som všetko lepšie videl. Keď sa začal koncert, už som mal v hlave, odkiaľ je aký pohľad, a 99 percent mi vyšlo tak, ako som predpokladal,“ rozpráva Zdenko Hanout, ktorý priznáva, že ho niekedy aj napriek dobrej príprave zaskočia nečakané situácie.
Štandardne sa na koncertoch fotí počas prvých troch pesničiek. Potom musia fotografi opustiť priestor pod pódiom a už nesmú viac fotiť. Toto časové obmedzenie môže fotografa ľahko dostať do úzkych, keď sa rozhoduje, či zachráni techniku, alebo bude pokračovať v práci. „Keď som na festivale Nova Rock fotil Metallicu, po dvoch pesničkách som utekal spod pódia, lebo sa strhla veľká búrka. Dobehol som s mokrým fotoaparátom do presscentra. Predstavte si, ako sa mi utekalo, keď som vedel, že mám jedinú možnosť fotiť Metallicu. A veľa som toho nestihol,“ priznáva fotograf.
Foto: Zdenko Hanout
Medzi jeho najväčšie zážitky patrí koncert bluesovej legendy B. B. Kinga, ale aj koncert Ennia Morriconeho, keď ho v určitých momentoch hudba úplne odzbrojila. „S foťákom na hrudi som len počúval a mal som zimomriavky,“ spomína Hanout, ktorý sa na fotenia sústredí ako na svoj umelecký výkon.
Lovec okamihu
„Fotíte hodinu a pol a vtedy nesmiete zastaviť orchester, že toto sa mi páči a chcem to zachytiť. Musíte byť ako sivá eminencia, pohybovať sa v pozadí,“ hovorí Hanout. Pri fotení sa riadi inštinktom dravca alebo lovca vyčkávajúceho na správny okamih. Pred množstvom záberov uprednostňuje kvalitu a hovorí, že ak sa fotograf dobre pripraví, stačí urobiť jeden-dva zábery v danej chvíli podľa toho, ako jeho predstavy zvládne zachytiť technika.
Výber fotografií a réžia snímok do zmysluplného celku sú súčasťou postprocesu. Časovo je to najnáročnejšia časť práce fotografa. Zábery Zdenka Hanouta prechádzajú tromi triedeniami. Hrubý výber selektuje fotky, ktorými sa bude vôbec zaoberať. Druhým triedením odstráni podobné fotografie a vyberie len najlepšie kúsky, a posledným triedením je samotná réžia záberov. „Po treťom výbere vznikne zrežírovaný počet fotografií, ktoré spája nejaký príbeh, postupnosť, logika, a až takýto výber odovzdávam. V konečnom dôsledku nehovorme o počtoch, ale o odovzdaných fotografiách, za ktorými si profesijne stojím,“ vraví Hanout.
Foto: Zdenko Hanout
Pri Morriconem chcel byť neviditeľný
K foteniu Morriconeho koncertov sa dostal náhodou, keď sa uchádzal o dokumentovanie inej udalosti a holandská agentúra mu ponúkla práve prácu na Morriconeho pražskom a následne bratislavskom koncerte. Stal sa tak jediným fotografom, ktorý mal možnosť obšírnejšie zachytiť Morriconeho počas jeho aktuálneho turné.
Napriek tomu, že býva zvykom, že zadávateľ na začiatku určí, o aké fotografie má záujem a na aký účel ich bude neskôr používať, v tomto prípade dostal Hanout voľnú ruku. Spolupráca spočívala na troch fotografických dňoch. Na pražský koncert prišiel Hanout už o druhej popoludní. „Pricestoval som do Prahy, umožnili mi pohyb v zákulisí a to bolo všetko. Bola medzi nami úplná dôvera, ktorá spočívala v tom, že som sa mohol pohybovať, kde som chcel a tiež som sa zaviazal, že neuverejním žiadnu fotografiu predtým, ako ju odsúhlasia,“ povedal fotograf.
Všetko bolo pripravené tak, aby mal maestro čo najväčšie pohodlie. Keďže sa Morricone nerád fotí, chcel byť Hanout úplne nenápadný. Blesk nepoužíval vôbec. Ani vtedy, keď mohol. „Muselo to byť čo najviac diskrétne. Počas koncertu sa nesmie používať blesk, ale v zákulisí to nebolo zakázané. Stratilo by to však svoje čaro,“ vraví Hanout. Jeho obľúbenou fotografiou je záber, ktorý vznikol po skončení pražského koncertu. Morricone stojí pod pódiom, nasadzuje si čiapku a ľudia v zákulisí mu tlieskajú. Následne potom sadol do auta a išiel odpočívať.
Foto: Zdenko Hanout
Pre Zdenka Hanouta bolo fotenie s Morriconem veľkou výzvou. „V Bratislave bol koncert rovnaký ako v Prahe, a predsa to bolo iné. Komunikácia Morriconeho s orchestrom počas koncertu je stále jedinečná a silná,“ rozpráva Hanout, ktorý neskrýva svoj obdiv k skladateľovi. „Keď sa pozriete na jeho tvár, vidíte tam 86 rokov skúseností, taliansky temperament, umeleckú dušu. Vidíte, ako sa sústredí počas skúšky, koncertu, keď číta noty, a zároveň sledujete, na koho sa medzitým obráti. Svojím spôsobom je fotogenický, nič som nepotreboval retušovať,“ dodáva Zdenko Hanout.
