Nová japonská dievčenská skupina je hitom

Je to spolok kamarátok, ktoré spievajú, tancujú a žartujú o tom, ako sa blížia k bránam raja: pred osemdesiatročnými hviezdami z japonskej skupiny KBG84 mladé dievčatá neobstoja.

27.07.2015 14:00
Kohamský zbor Foto:
Kohamský zbor babičiek úspech zaskočil.
debata

Pochádzajú z južného ostrova Kohama lemovaného koralmi, ktorý leží v Okinavských ostrovoch. KBG84, ktoré majú v priemere osemdesiatštyri rokov, s obľubou pripúšťajú, že ich úspech trošku prekvapuje, píše agentúra AFP.

Na internete čoskoro dostali prezývku „idoly na prahu raja“, a to kvôli ich veku a tiež podľa slávneho románu Japonky Kacury Morimurovej Ostrov na prahu raja.

Stať sa idolom po osemdesiatke je o to prekvapujúcejšie, že toto označenie je zvyčajne vyhradené sotva dvadsaťročným dievčatám, ktoré sa predvádzajú v plavkách alebo minisukniach pred zmagnetizovanými pánskym publikom. „Som veľmi spokojná, že nás považujú za idoly, pretože som pochopila, že to v skutočnosti označuje umelca,“ smeje sa deväťdesiatnička Tomi Menaková.

Myšlienka vytvoriť túto skupinu napadla hudobníkovi Kikovi Cušidovi, ktorý žil viac ako 20 rokov na ostrove Kohama, ktorý má iba 600 obyvateľov a leží na samom juhu Japonska, z ktorého je desaťkrát bližšie k Taiwanu (240 kilometrov) ako do Tokia.

Názov KBG84 je skratka z Kohamajima Ba-chan Gasshodan (Kohamský zbor babičiek). Je to však aj slovná hračka odvodená od pomenovania najpopulárnejšej dievčenskej skupiny v Japonsku, AKB48, ktorá si odnáša všetky hudobné vavríny v Japonsku.

Tridsaťtri speváčok a tanečníc KBG84 síce nepredáva CD na milióny ako ich mladšie kolegyne a v zákulisí ich koncertov nájdete množstvo chodúľok, meračov krvného tlaku či defibrilátorov, ale publikum si dámy získavajú svojimi piesňami, ako je Poď a tancuj, ostrov Kohama, sprevádzané tradičnými okinavskými strunovými nástrojmi prispôsobenými japonskej popovej hudbe. Do čerta s palicou: keď deväťdesiatdvaročná pani Menaková vystúpi na scénu, nohy sa jej už netrasú. „Nikdy som nebola tak šťastná ako teraz, keď spievame,“ hovorí stará dáma odetá v pruhovanom kimone s červenou šatkou na hlave. Najväčšiu radosť jej urobil koncert v Tokiu. „Stretla som sa tam s vnúčatami, nikdy na to nezabudnem, bola som dojatá k slzám,“ zdôveruje sa.

Pani Menakovú udržujú vo forme skôr domáce práce ako nejaká diéta. „Rada si dám mäso a sladkosti,“ smeje sa za nesúhlasného pohľadu najstaršej členky skupiny Haru Jamaširovej, ktorá má deväťdesiatsedem rokov. „Keď je veľké teplo, zostávam v tieni, nechcem sa opaľovať, musím sa o svoju pleť starať. Duchom som stále mladá,“ dodáva pani Menaková.

Osemdesiatšesťročná Hideki Kedamoriová k tomu dodáva: „Všetky sme v plnej forme.“

Podľa pani Menakovej sa v Tokiu celá skupina cítila ako hviezdy. „V Tokiu ani v Osake som nikdy nebola. Chcela som tam ísť ešte predtým, ako odídem do neba.“

„Všetci v publiku sa usmievali, a to nám dávalo energiu, aby sme do spevu dali celé srdce. Pochádzame z Kohamy a naše texty pripomínajú ostrov a prírodu, veľryby a delfíny. Keď nám nakoniec všetci diváci stískali ruky, hovorila som si, že sme uspeli,“ usudzuje pani Kedamoriová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #KBG84 #babičky #zbor